Ľudia z bytov majú spoločné záhrady

V komunitných záhradách si susedia spolu pestujú ovocie a zeleninu, ale aj vzájomné vzťahy. V Bratislave spontánne vzniká čoraz viac komunitných záhrad. Všetky však trápi spoločný problém – vandali.

Vodárenská záhrada(Zdroj: Jana Liptáková)

BRATISLAVA. Našli si kus nevyužívanej pôdy, dohodli sa s jej majiteľom a začali pestovať. Zeleninu, ovocie, bylinky, kvety a medziľudské vzťahy. Práve chuť dopestovať si trochu vlastnej zeleniny a nadviazať lepšie susedské vzťahy viedli ku vzniku viacerých komunitných záhrad v Bratislave. Fungujú na pozemkoch prenajatých od mestských častí, súkromníkov, ale aj na školských dvoroch. K tým známejším patrí Krasňanský zelovoc v Rači, ale sú aj v Novom Meste či vo Vrakuni.

Každý z príbehov bratislavských komunitných záhrad je jedinečný, ale čo majú spoločné, je nadšenie ich zakladateľov a pestovateľov. O miesta na pestovanie je veľký záujem a väčšina záhrad je plne obsadená. Dobrou správou je, že každý rok niektorí pestovatelia odídu, a tak uvoľnia miesta pre nových záujemcom. Vznikajú však aj nové záhrady.

Inšpirácia zo zahraničia

Komunitné záhrady nie sú nijakou novinkou vymyslenou na Slovensku. Zakladateľov komunitných záhrad v Bratislave inšpirovali hlavne skúsenosti zo zahraničia. Tak to bolo aj v prípade Krasňanského zelovocu.

Krasňanský zelovoc založili pred štyrmi rokmi rodiny z Rače na nevyužívanom pozemku medzi obytnými domami za zdravotným strediskom v Krasňanoch. Inšpiráciou im boli podobné projekty v Berlíne (Prinzessinnengarten) a v Prahe (Prazelenina).

„S prvotnou myšlienkou založiť Krasňanský zelovoc prišiel do rodinného centra Ráčik Miroslav Dudlák, ktorý sa s rodinou nedávno predtým prisťahoval na naše sídlisko z rodinného domu pri Bratislave, keď sa dochádzanie za prácou cez večne zapchaté cesty stalo neúnosným,“ povedal Matej Mikuška.

V rodinnom centre mal tento nápad veľký ohlas. Rok 2016 je ich štvrtou pestovateľskou sezónou a z pôvodných 25 rodín sa ich komunita rozrástla na súčasných 33. V záhrade pestujú zeleninu, bylinky, ale majú v nej aj ovocné kríky a kvety. Momentálne hlásia plný stav, ale pre nových záujemcom vedú poradovník, keďže každý rok sa nejaké to miesto uvoľní.

„Hlavný prínos záhradky je v tom, že ľudia vyšli pred svoju bytovku, spoznali sa a začali robiť spolu niečo, čo im prinieslo radosť. Sídliskové deti zistili, že mrkva nerastie na polici v supermarkete a že najlepšie chutia jahody, ktoré si dopestujú samy,“ povedal Matej Mikuška.

Cudzinci vo svojich štvrtiach

Aj v prípade už bývalej komunitnej záhrady na Sasinkovej ulici inšpirácia prišla zo zahraničia.

„Inšpiráciou na založenie záhrad bola naša skúsenosť z Amsterdamu,“ povedala Sandra Štasselová z občianskej iniciatívy Vnútroblok, ktorá už založila tri záhrady.

S manželom sa prisťahovali do nového mesta, kde nikoho nepoznali. A zhodou okolností mali vo dvore ich bytovky záhradu, ktorá im pomohla cítiť sa v Amsterdame naozaj dobre. Záhradu iniciovala ich susedka, umelkyňa Natascha Hagenbeek.

„Záhrada bola pre nás čerstvých prisťahovalcov rajom inklúzie a milých nápomocných ľudí,“ povedala Sandra Štasselová.

Po návrate zo štúdia a práce v Holandsku späť domov do Bratislavy aj s ďalšími založili iniciatívu Vnútroblok s cieľom robiť niečo, čo povzbudí ľudí do spoluvytvárania ich okolia a mesta vôbec. Od začiatku vedeli, že sa chcú zaoberať nevyužívanými priestormi, ktoré pretavia do arény  na angažovanie ľudí a zlepšovanie mesta.

„V Bratislave žije veľa Bratislavčanov, ktorí sú cudzincami vo svojich štvrtiach. Nepoznajú susedov, nepoznajú milé zákutia svojho mesta,“ povedala Štasselová. „Slováci sú veľmi milí a srdeční ľudia, potrebujeme však priestor a príležitosť na nadviazanie kontaktu.“

Zelenina v mobilných boxoch

Koncept záhrad nakoniec vyhral. Doteraz Vnútroblok založil tri záhrady. Prvú, už bývalú, na súkromnom pozemku na Sasinkovej ulici. S majiteľom sa dohodli na prevádzkovaní záhrady až do predaja pozemku. Spolu s ďalšími nadšencami pozemok zveľadili a zeleninu pestovali v drevených boxoch uložených na paletách, aby sa boxy v prípade potreby dali ľahko presťahovať.

Na Sasinkovej prežili tri sezóny – počas rokov 2013, 2014 a 2015.

„Je úžasné, ako dokáže spojiť spoločný zásah proti voškám úplne rôznych ľudí. Alebo workshop o správnom kompostovaní,“ povedala Štasselová.

V roku 2014 podpísala iniciatíva Vnútroblok zmluvu s mestom a na jar 2015 sa začala prvá sezóna na Pionierskej ulici, kde sa záujemcovia okrem pestovania zeleniny môžu starať aj o vinohrad. V súčasnosti vo Vinici a mobilnej záhrade Pionierska „záhradkárči“  v 90 boxoch okolo sto ľudí vrátane detí.

A na jar 2016, po tom ako ich oslovila riaditeľka Špeciálnej základnej školy s materskou školou na Karpatskej ulici Ľubica Jégrová, založili aj mobilnú záhradu Karpatská na školskom dvore. Polovicu z 50 boxov využíva približne 70 záhradkárov vrátane detí a o druhú polovicu sa starajú žiaci školy.

Nevyšliapanou cestou

Príbeh Vodárenskej záhrady je iný. Táto komunitná záhrada vznikla v roku 2013 v rámci projektu centra environmentálnej a etickej výchovy Živica pod názvom Nevyšliapanou cestou. Inšpiráciu taktiež čerpali zo zahraničia s tým, že chceli priniesť na Slovensko aktivity, ktoré môžu robiť ľudia na ochranu životného prostredia priamo v meste.

Preto si vybrali komunitné záhrady a chov včiel v meste. V rámci tohto projektu založili v Bratislave dve záhrady– Vodárenskú komunitnú záhradu, ktorá sa nachádza za Vodárenským múzeom na Devínskej ceste, a pri Klube dôchodcov na Istrijskej v Devínskej Novej Vsi, a jednu vo Zvolene. Po rozbehnutí projektov vedenie a organizáciu záhrad prenechali komunitám, ktoré tu vznikli.

„Obe záhrady už fungujú pod svojimi pestovateľmi, lebo naším cieľom nebolo sa o záhrady starať, ale naštartovať projekt a potom ho dať do rúk komunite, ktorá sa tam vytvorí. A to sa aj podarilo,“ povedala Petra Ježeková z iniciatívy Živica.

Vo Vrakuni budú aj sliepky

Jedným z najnovších projektov je Vrakunská komunitná záhrada, ktorú založila Michaela Žilková. Pozemok vo Vrakuni blízko Malého Dunaja a rybníka je rozdelený na dve časti, na chovateľskú a pestovateľskú.   

„Vrakunskú komunitnú záhradu som založila pre ľudí. Myslím, že nám chýba kontakt s prírodou a miesto, kde môžeme slobodne tvoriť. Inšpirácia prišla vďaka potrebe opustiť momentálny systém,“ povedala Žilková. 

Aktuálne má záhrada približne pätnásť aktívnych členov, no zapájajú sa do nej aj  triedy z vrakunskej základnej školy.

V pestovateľskej časti je možné získať kúsok pôdy a pestovať si na nej hocičo podľa vlastného uváženia. V záhrade zachovávajú pôvodné ovocné stromy a pokračujú vo vysádzaní nových.

Postupne budujú prírodnú jedlú záhradu na princípoch permakultúry, teda trvalo udržateľného pestovania, a chovajú včely s možnosťou založenia si vlastného úľa. Čoskoro do chovateľskej časti pribudne aj kurín, kde bude tiež možné chovať vlastné sliepky alebo prepelice na vajíčka. Plánujú v nej mať aj kozy na mlieko a syr.

Vandalizmus

Problémom však je, že  nie všetci sa stotožňujú s nadšením pestovateľov. Preto sa už vo viacerých komunitných záhradách v Bratislave stretli s krádežami či ničením ich práce.

„Vandalizmus v komunitných záhradách, ale aj všeobecne v iných verejnoprospešných a dobrovoľníckych projektoch je veľmi smutným prejavom neprajníctva a intolerancie voči snahe a úspechu niekoho iného. Páchateľom je pravdepodobne tŕňom v oku vydarený výsledok činnosti nadšencov a prebytok energie smerujú na pustošenie a ničenie,“ povedal Mikuška.

Krasňanský zelovoc sa musel prekonať nálet vandalov hneď počas prvej pestovateľskej sezóny, keď iba pár dní po oficiálnom slávnostnom otvorení záhrady niekto zničil prvé výsledky ich práce. Spôsobená škoda v pestovateľoch vyvolala zdesenie, ale vandalom sa nepodarilo odradiť ich a záhradu obnovili.

Vinici a mobilnej záhrade na Pionierskej sa vandalizmus a krádeže tiež nevyhli. Minulý rok ich mesiac po vysadení viniča vykradli a krádeže sa opakovali aj tento rok. Sandra Štasselová tento problém pokladá za asi najvypuklejší pri zakladaní a pestovaní komunitných záhrad.

„Krádeže na Pionierskej boli asi najnegatívnejším momentom celej našej práce,“ povedala.

V záhrade vo Vrakuni zvolili proti vandalom iný prístup.

„Na pozemku máme dve maringotky. Žijú v nich ľudia, ktorých systém pripravil o strechu nad hlavou. Títo ľudia majú u nás kde bývať a záhrada má tým strážcov, pričom im pomáhajú aj psy,“ povedala Žilková.

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  4. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  5. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  6. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  7. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  10. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  1. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  2. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  3. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  4. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  5. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  6. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  7. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  8. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  9. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  10. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 15 577
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 8 745
  3. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 574
  4. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 851
  5. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 3 062
  6. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 819
  7. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások 1 756
  8. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 1 682
  9. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 571
  10. Moskva alebo Petrohrad? 1 471