Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Z veže františkánskeho kostola každý večer oznamoval a prikazoval koniec nalievania a popíjania vína – dobrého, samotokového, vermútového či pigmentového. A nielen vína, ale aj piva.
Nedodržanie nariadenia vrchnosti mohlo mať pre previnilcov nedozerné následky.

Svedčí o tom aj prípad spred šiestich storočí, keď sa pred súdnou stolicou spovedal istý Martin Tzymerman s piatimi spoločníkmi, profesiou kopáčmi vo vinohradoch.
Súd riešil incident, ktorý sa odohral v krčme mešťana Martina Pernhertla.
Zrejme už dobre podgurážení šiesti kumpáni nerešpektovali zvonenie na františkánskom kostole, dožadovali sa ďalšieho vína a navyše hrali kocky.
Krčmár ich odmietol obslúžiť a kocky im zobral. Strhla sa bitka, krčmára zachraňoval personál, a keď sa zvada preniesla na ulicu, zamiešal sa do nej aj kat so svojimi pomocníkmi, ktorí išli náhodou okolo.
Musela to byť poriadna mela, lebo nakoniec zasahovala aj mestská nočná stráž.
Prvá časť priestupku, teda nedodržanie záverečnej hodiny, sa nám môže zdať skutočne banálnou záležitosťou.
Ako poznáme prevádzku bratislavských podnikov, dnes v reálnom živote (pokiaľ vás neudajú susedia) nad takýmto priestupkom mestská polícia prižmúri oči, možno prevádzke „naparia“ nejakú blokovú pokutu.

Vtedajšie obvinenie bolo rozšírené (podľa súčasnej legislatívy) aj o útok na verejného činiteľa, ktorým kat v štruktúre správy stredovekého mesta na území dnešnej Bratislavy bol.
Právo meča udelil Bratislave Matej Korvín v roku 1468 a kat nevykonával len popravy odsúdených a nevymáhal priznanie od obžalovaných.
Staral sa aj o čistotu mesta, musel čistiť záchody a stoky, odstraňovať hmyz z verejných budov, kúril v radnici, riadil nevestinec, bol mestským šarhom a privyrábal si aj liečením zvierat i ľudí.
Bol síce nečistou osobou, v kostole i hostinci musel sedieť osobitne, ale súčasne bol vykonávateľom práva.
Obžalovaní nielenže nedodržali nočný pokoj a previnili sa „proti nariadeniu nášho milostivého pána cisára a mesta“, ale priťažila im aj hra kociek, ktoré „náš milostivý pán cisár i mesto zakázali pod trestom straty hlavy a majetku“.
Všetci šiesti boli uznaní vinnými a odsúdení na trest smrti.
Na príhovor župana, majstra Konráda, ktorý bol v tom čase najvyšším Žigmundovým staviteľom na Bratislavskom hrade, ale aj desiatke bezúhonných mešťanov, im trest zmenili na podmienečný.