Na študijnom pobyte v zahraničí si žiak zvýši sebavedomie

Vysokoškoláci môžu v rámci rôznych programov stráviť niekoľko mesiacov na zahraničnej univerzite. Rovnakú možnosť majú aj žiaci stredných škôl. Tí najčastejšie trávia jeden školský rok v Amerike. Ponuka agentúr je však rozmanitejšia. Podľa zástupcu riaditeľky Gymnázia Metodova Rudolfa Reháčka, žiaci najčastejšie odchádzajú v druhom alebo v treťom ročníku.

Keď sa vrátia zo zahraničia, predložia riaditeľovi vysvedčenie, ktoré tam získali. Na jeho základe im predpíšu rozdielovú skúšku, ktorú môžu trikrát opakovať. Takáto skúška sa vždy koná povinne zo slovenčiny a z ďalších predmetov, spolu sú to podľa zákona maximálne tri predmety. Po úspešnom zložení rozdielových skúšok, môžu žiaci pokračovať ďalej so svojou pôvodnou triedou. "Ale môžu si tiež zopakovať ročník. To je podľa mňa lepšie riešenie, lebo ak chcú neskôr pokračovať v štúdiu, isté vedomosti by im mohli chýbať. Napríklad matematika," myslí si Rudolf Reháček.

Žiaci, ktorí v zahraničí absolvujú maturitný ročník, si musia po návrate na Slovensko dať toto vysvedčenie nostrifikovať. "Na Ústave školských informácií a prognóz im urobia porovnanie obsahu učiva a predmetovej skladby, čo je podklad pre Krajský školský úrad, kde im potom predpíšu rozdielové skúšky. Nostrifikačné skúšky žiakov zo všetkých bratislavských stredných škôl sa konajú u nás na gymnáziu. Na základe výsledkov skúšok, žiakom vystavia nostrifikačnú doložku, čo je akési zrovnoprávnenie ich maturity v našej krajine," vysvetľuje.

"Žiaci najčastejšie cestujú do Ameriky. Ale nájdu sa aj takí, ktorí si vyberú Austráliu, Nemecko či Francúzsko. Od nás boli nejakí žiaci aj Škótsku vo Švédsku a jeden dokonca v Brazílii. Obrovská výhoda takéhoto pobytu je zlepšenie cudzieho jazyka. Navyše, aj priemerný žiak si tam zdvihne sebavedomie."

Študijný pobyt v zahraničí môže absolvovať každý. Na školách sa nezvyknú robiť prieťahy. "Ak má žiak horší prospech, iba ho upozorníme, aby si to premyslel. Isté veci si totiž bude musieť dobiehať sám," dodáva na záver Rudolf Reháček.

MARÍNA DOBOŠOVÁ