Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Za desať rokov vybudovali v Číne 12-tisíc kilometrov rýchlostných železničných tratí a vlaky na nich dosahujú priemernú cestovnú rýchlosť 313 km/h.
To znamená, že pri čínskom stavebnom nasadení by koľajnice na Štúrovej ulici (ktoré sme rekonštruovali tri roky) uložili a dali do prevádzky za štyri hodiny.
Pri bombardovaní rafinérie horeli aj ľudia Čítajte Pokrok však nezadržateľne postupuje aj u nás.
Približne štyristokilometrová cesta vlakom z Bratislavy do Prahy dnes trvá tri hodiny a 58 minút a Slovenskej strele to pred osemdesiatimi rokmi trvalo len o 23 minút dlhšie.
Treba však povedať, že vlaková súprava vyprojektovaná a vyrobená špeciálne na rýchle spojenie týchto dvoch miest, nazvaná Slovenská strela, bola v tom čase unikátom a doslova technickým zázrakom.
Bola reakciou Československých štátnych dráh na ohrozenie dominantného postavenia železníc rozvíjajúcou sa leteckou a automobilovou dopravou.
Zákazku na vyrobenie ľahkého, spoľahlivého motorového vozňa s vysokou rýchlosťou a rozjazdovými vlastnosťami získala Tatra Kopřivnice.
Na vývoji tohto unikátneho stroja sa projekčne podieľali nemecký riaditeľ firmy Jan Ledwinka a český elektrotechnik Jan Sousedík.
Nové a inovatívne technologické riešenia dizajnérsky dotvoril architekt Vladimír Grégr, ktorý navrhol aj atraktívny višňovočervený náter vlaku.
Vyrobili dva vozne. V prevádzke sa striedali a mali stálych rušňovodičov, ktorí služobne bývali v Bratislave.
V interiéri bolo 72 miest vo fajčiarskej a nefajčiarskej časti, v strede umiestnili bufet a všetky nápisy boli v slovenčine.
Prečo Máriu Teréziu volali cisárovná aj keď ňou nebola Čítajte Slovenská strela premávala len v pracovných dňoch, cena lístka bola 100 Kč (miestenka 5 Kč) a náklady na prevádzku boli menšie ako príjmy z predaja cestovných lístkov. Ponúkané občerstvenie prinieslo 10-tisíc Kč ročne.
Dobová tlač takto zaznamenala otvorenie spojenia: „V pondelok ráno 14. júla 1936 o 5.50 h odišla z bratislavskej hlavnej stanice na svoju prvú cestu do Prahy Slovenská strela. Z Bratislavy odišlo šesť cestujúcich, z toho dvaja štátni úradníci a štyria civili.“
Premávku legendárneho vlaku ukončila vojna, lebo pohonné látky potrebovala armáda.
Počas prevádzky cestujúci zažili tri kolízie. Jeden z vlakov sa poškodil pri zrážke s nákladným autom, druhý zrazil prasa, ktoré vypadlo z nákladného vlaku, a usmrtil aj amatérskeho fotografa.
Ten si zas pri fotografovaní pomýlil koľaje a urobil tak poslednú fotografiu v živote.
