BRATISLAVA. Bratislavčania si na zaplatenie daní z bytov, domov a stavebných pozemkov budú musieť od budúceho roku siahnuť hlbšie do vrecka. Mestskí poslanci totiž odhlasovali zvýšenie daní z nehnuteľností.
Pôvodný návrh primátora Iva Nesrovnala, ktorý vlani v novembri odobrila aj mestská rada, aby sa ceny za byty a domy zdvihli o 70 percent, napokon neprešiel.
Bratislavčania si však na dani za bývanie priplatia o 30 percent. To znamená, že namiesto 27 eur za byt s rozlohou 70 štvorcových metrov zaplatia po novom 35 eur. Čiže o 0,66 eura mesačne viac ako doteraz. To je pritom viac, ako platia ročne obyvatelia Prahy či Brna.
„Bratislavčania sa dočkajú ďalšieho skrášlenia mesta,“ povedal Nesrovnal.
Z ôsmich miliónov eur na výbere daní z nehnuteľností totiž mesto vyčlení tri milióny na opravu 35 kilometrov ciest. Polovicu pritom prerozdelí mestským častiam. Pol milióna dá na príklad aj na zeleň a druhý pol milión na priority poslancov.
O pozmenenom návrhu rokovali mestskí poslanci takmer päť hodín. Návrh napokon u väčšiny našiel podporu aj vďaka tomu, že sa spísal presný zoznam ulíc, ktoré sa v rámci všetkých mestských častí zrekonštruujú a dokedy.
Bratislava má vyššie dane ako Brno či Praha
Za spomínaný byt s rozlohou okolo 70 štvorcových metrov platia Bratislavčania v súčasnosti ročne zhruba 27 eur. Od nového roka však budú 35 eur.
Na porovnanie, za rovnako veľký byt zaplatí Košičan ročnú daň približne 27 eur, Trnavčan 25 eur, Banskobystričan 23 eur a Žilinčan 14 eur. V susednom Česku platí obyvateľ Prahy za byt s takouto rozlohou daň okolo 32 eur a obyvateľ Brna 22 eur.
Ten, kto vlastní dom, zaplatí viac. Platí však, že majiteľ domu s rozlohou 120 štvorcových metrov musí práve v Bratislave spomedzi všetkých spomínaných náhodných miest siahnuť do peňaženky najhlbšie.
Kým doteraz platil ročne za takýto veľký dom 66 eur, po novom bude 86 eur. Košičan však platí daň okolo 48 eur, Trnavčan 42 eur, Žilinčan 24 eur a Banskobystričan od 36 do 60 eur, podľa toho, koľko má dom podlaží a či je podpivničený.
Majiteľ rovnako veľkého domu v Prahe zaplatí na dani zhruba 44 eur, v Brne od 31 po 54 eur.
Zdĺhavé rokovania
O zvyšovaní daní z nehnuteľností sa na pôde Bratislavy intenzívne hovorí už rok. Primátor Ivo Nesrovnal chcel totiž do mestskej kasy získať viac peňazí, aby mohol zveľaďovať Bratislavu.
Tá má v dôsledku nespravodlivého financovania podľa Nesrovnala polovičný príjem peňazí na hlavu Bratislavčana v porovnaní napríklad s krajským mestom Brno.
„Začali sme najprv u seba. Kontrolou, šetrením či zjednocovaním verejných obstarávaní, ale pristupujeme aj k úprave dane z nehnuteľnosti,“ uviedol Nesrovnal.
Jeho pôvodným návrhom bolo zvýšiť dane za byty a domy oproti súčasným sadzbám o 70 percent, za stavebné pozemky o 150 percent, za stavby na pôdohospodársku produkciu o 100 percent a za štátne budovy o 10 percent.
Po stretnutiach s mestskými poslancami sa však návrh zmenil. Na daniach za byty a domy si Bratislavčania napokon priplatia o 30 percent, za pozemky o 150 percent, pôdohospodárske a štátne stavby o 50 percent. Takýto pozmenený návrh napokon mestskí poslanci odhlasovali.
Najväčší klub nehlasoval
Najväčší bratislavský poslanecký klub – Bratislavský klub, ktorý má 12 členov, bol od začiatku proti zvyšovaniu daní.
„Ak primátor nehospodári s majetkom mesta férovo, nemá sa čo na občanov obracať, aby mu doplatili to, čo mu chýba,“ povedal predseda klubu Ján Budaj. Primátor mohol podľa neho zvýšiť príjmy do mestskej kasy tým, že si urobí poriadok na úrade.
Poslanci zvyšných poslaneckých klubov na to, aby návrh podporili, si vydobyli dve požiadavky. Prvou je zoznam ciest, ktoré sa z vyzbieraných peňazí opravia.
A druhou to, že zvýšené dane sa nedotknú len obyčajných ľudí, ale aj štátu. Z plánovaných desať percent sa totiž dane za vládne budovy zdvihli na 50 percent.
Aktuálne mesto ročne získa na dani z nehnuteľností od Bratislavčanov okolo 55 miliónov eur. Teraz sa táto suma zvýši približne o osem miliónov eur.
