Odkedy nám vo dvore stavajú dom, stala som sa svedkyňou rôznych, pre mňa doteraz neznámych činností.
Nechám teraz bokom sporné stavebné povolenie a logiku stavania domu vo vnútrobloku cez podchod obytného domu.
Ide mi o jedinečné zážitky, ktoré denne zažívam s touto stavbou. Začalo sa to Godzillou na dvore, rozumej, búracím mechanizmom, ktorý zožral starý sklad. Na jeho miesto potom nastúpil vysokánsky žeriav a už to išlo.
Zo svojho bytu sledujem stavbu najmä sluchom. Konečne viem, ako znie nočná betónovačka aj po 22.00 i ranné zobúdzanie kladív okolo 7.00, keď ako bohémska lingvistka ešte zvyčajne spím. Pípavé cúvanie obrovských miešačiek do dvora a potom celodenný bzukot žeriavu. Už viem, aký je rozdiel medzi zvukom hadice, ktorá betón chrlí, a ktorá ho cicia.
Niekedy robotníkov podozrievam, že hrajú hru: kto hlasnejšie hodí kovovú tyč na betón. Tí, čo prehrajú, spustia spŕšku nadávok po slovensky alebo maďarsky, asi podľa toho, ktorý tím zvíťazil.
