BRATISLAVA. O sedemdesiat percent viac. O toľko by sa mali podľa primátora Iva Nesrovnala Bratislavčanom od budúceho roka zvýšiť účty za dane za byty a domy. Za stavebné pozemky by si mali priplatiť obyvatelia hlavného mesta o 150 percent viac ako doteraz a za stavby na pôdohospodársku produkciu o sto percent.
S tým však mnohí mestskí poslanci nesúhlasia. Prikláňajú sa skôr k zvýšeniu dane za byty a domy okolo 25 až 30 percent, čiže menej než polovicu z primátorovho návrhu. Bratislavčania by totiž podľa primátorovho návrhu na dani za byty a domy platili aj dvojnásobne viac ako napríklad obyvatelia Košíc, Prahy či Brna. Vo štvrtok majú poslanci mesta hlasovať či sa dane vôbec zvýšia, alebo nie. Posledné dni však všetkých šesť poslaneckých klubov s primátorom intenzívne rokuje a dohadujú sa, či a ako sa výber daní z nehnuteľnosti zmení.
Za byty, domy či pozemky si Bratislavčania možno priplatia Čítajte Najväčší klub zvyšovanie daní nepodporí
Na rokovaniach za zatvorenými dverami podľa zistení denníka SME bolo v niektorých okamihoch dusno. Poslanci chrlia na primátora rôzne návrhy, dohadujú sa na kompromise a keď sa im niečo nepáči, neudržia vždy svoje emócie na uzde. Počas rokovaní sa pritom pod jedným zamestnancom magistrátu údajne zlomila aj vyše storočná stolička.
Niektorí poslanci so zvyšovaním daní z nehnuteľnosti nesúhlasia vôbec. Taký názor zastáva najväčší bratislavský poslanecký klub - Bratislavským klub, ktorý má dvanásť členov. "Ak primátor nehospodári s majetkom mesta férovo, nech sa na občanov ani neobracia, aby mu doplatili to, čo mu chýba," povedal predseda klubu Ján Budaj.
Primátor môže teda zvýšiť príjmy do mestskej kasy podľa neho tým, že si urobí poriadok v úrade. "Občania nemusia platiť viac. Takže my nepodporíme zvyšovanie daní," povedal Budaj. Domnieva sa, že primátor celý návrh stiahne, pretože aj iné kluby si uvedomujú, že zvyšovanie daní je nehoráznosť. S ostatnými klubmi však žiadnu dohodu neuzavrel a ani nevyvíjal proti primátorovi žiadnu iniciatívu.
Primátor Nesrovnal však argumentuje tým, že Bratislava má v dôsledku nespravodlivého financovania polovičný príjem peňazí na hlavu Bratislavčana v porovnaní napríklad s krajským mestom Brno. "Začali sme najprv u seba. Kontrolou, šetrením či zjednocovaním verejných obstarávaní, ale pristupujeme aj k návrhu k úprave dane z nehnuteľnosti. Diskusie o tom trvajú už rok," povedal Nesrovnal.
Do mestskej kasy tak plánuje zvýšenou daňou nahrnúť ročne okolo 7,8 milióna eur. Polovicu peňazí pritom prerozdelí mestským častiam. Za zvyšok chce skrášliť mesto. Uvažuje sa napríklad o opravách ciest, starostlivosti o zeleň alebo vyčlenení peňazí na priority poslancov.
A práve to, že primátor nechce poslancom prezradiť, na aké konkrétne účely chce peniaze použiť, prekáža niektorým z nich. "Nebudem hlasovať za bianko šek," povedal starosta Vrakune a mestský poslanec Martin Kuruc z Klubu pre Bratislavu, ktorý má v mestskom parlamente desať kresiel.
Poslanci sa približujú k 30 percentám
Kuruc má nielen s viacerými kolegami zo svojho klubu dve požiadavky. Prvou je to, že aby za návrh vôbec zdvihol ruku, musí vedieť, na čo presne vyzbierané peniaze z daní pôjdu. "Aby som mohol občanom Vrakune povedať, ktoré úseky ciest sa do dvoch rokov opravia a za koľko," spresnil Kuruc. Druhou požiadavkou je, aby zvýšené dane nezasiahli len jednu skupinu obyvateľov. Tým naráža na to, aby mesto nevyžmýkalo len majiteľov bytov a domov, ale napríklad aj štát.
S týmito požiadavkami súhlasia aj iné kluby. "Viac ako 30-percentné zvýšenie dane za byty a domy nepodporíme. To je náš strop. Sme však za to, aby sa zvýšila daň pre vládne budovy, a teda kategória ostatné stavby," povedal predseda poslaneckého klubu Otvorený klub Juraj Káčer, ktorý má v mestskom parlamente osem kresiel. Krátenie primátorovho návrhu sa podľa neho musí totiž niekde dobehnúť. A ak sa budú zvyšovať dane bežným ľuďom, mali by sa výraznejšie než len o desať percent zvýšiť podľa neho aj štátu. Na štvrtkovom zastupiteľstve sa podľa Káčera odhlasuje zvýšenie dane z nehnuteľnosti, no odhaduje, že sa nezdvihne o 70 percent ako navrhuje primátor.
Kuruc sa však nazdáva, že nie je potrebné zvýšiť príjmy mesta o presne stanovenú sumu 7,8 milióna eur. "Myslím si, že môžeme počítať aj s nižšou sumou. Minulý rok sme totiž z prebytku rozpočtu ušetrili šesť miliónov eur a dávame ich do rezervného fondu," vysvetlil Kuruc. S tým, že maximálne je pre neho prijateľné zahlasovať za zvýšenie dane za byty a domy o 50 percent. "Ideálom by však bolo zvýšiť sadzbu o 25 až 30 percent," dodal Kuruc.
Primátorov návrh je pre Bratislavčanov príliš zaťažujúci aj podľa mestského poslanca z poslaneckého klubu Bratislava Inak Martina Chrena. So štyrmi zo šiestich poslaneckých klubov sa podľa neho predbežne zhodli na tom, že budú presadzovať zvýšenie sadzby dane za byty a domy na 25 percent a zároveň do materiálu zapracujú, na čo konkrétne sa peniaze vybraté z daní použijú. "Stále to preberáme. Niektorí poslanci sú úplne proti, iní sú za 30-percentné zvýšenie dane, ďalší za 25-percentné zvýšenie. Vidím to na konsenzus niekde medzi týmito hranicami," potvrdil Chrenove slová aj Káčer.
Koľko stojí daň za rovnaký byt či dom v iných mestách
To by v praxi znamenalo, že namiesto 1,5 eura mesačne, ako navrhuje Nesrovnal, by majiteľ bytu so 70 štvorcovými metrami od nového roka zaplatil menej než euro.
Podľa Nesrovnalovho návrhu, na ktorom sa zhodla vlani v novembri aj mestská rada, by Bratislavčan za byt s rozlohou okolo 70 štvorcových metrov od nového roka zaplatil zhruba 45 eur. Doteraz ročne platil okolo 27 eur.
Za rovnako veľký byt zaplatí Košičan daň približne 27 eur, Trnavčan 24,5 eura, Banskobystričan 23 eur a Žilinčan 14 eur. Na porovnanie za rovnako veľký byt s rozlohou 70 štvorcových metrov zaplatí obyvateľ Prahy 32 eur a obyvateľ Brna 22 eur.
Majiteľ domu v Bratislave s veľkosťou 120 štvorcových metrov by zas od nového roka namiesto súčasných 66 eur podľa primátorovho návrhu zaplatil 114 eur. Za rovnako veľký dom Košičan platí daň okolo 48 eur, Trnavčan 42 eur, Žilinčan 24 eur a Banskobystričan od 36 do 60 eur podľa toho, koľko má dom podlaží a či je podpivničený. Majiteľ rovnako veľkého domu v Prahe zaplatí na dani zhruba 44 eur, v Brne od 31 po 54 eur.
Na to, aby však zmena v platení daní v Bratislave za nehnuteľnosti nastala, musí za návrh, či už primátorov, alebo pozmenení poslancami, zahlasovať najmenej 27 poslancov.
