BRATISLAVA. Hlavné mesto má relatívne dobre vybudovanú sieť železničných tratí, ktoré vedú okolo jej okrajových častí. Problémom je, že hoci vlaky napríklad okolo Patrónky, Devínskej Novej Vsi či Ružinova premávajú, nezastavia tam. Nemajú kde. A ľudia, ktorí by potrebovali v okrajovej časti mesta vystúpiť, sa tak musia zbytočne odviesť ďalej na hlavnú stanicu a z nej sa potom vrátiť späť.
To by sa však malo zmeniť. Ministerstvo dopravy totiž plánuje lepšie využiť potenciál železníc, a to tak, že chce vybudovať na už existujúcich tratiach v Bratislave sedem nových vlakových zastávok. Stáť by mali v Devínskej Novej Vsi, Lamačskej bráne, na Patrónke, Mladej garde, v Trnávke, Ružinove a vo Vrakuni. Z vlaku by tak ľudia mohli plynule prestúpiť na mestskú hromadnú dopravu, ktorá by ich rozviezla ďalej. Takto by sa odbremenila aj hlavná železničná stanica.
„Zahustenie zastávok v týchto lokalitách by malo priniesť zvýšenie počtu cestujúcich,“ informovala hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Martina Pavliková. Zvýšenie cestujúcich vo vlakoch by tak výrazne znížilo počet áut na cestách a tým aj každodenné zápchy.
Podľa viacerých však bude takýto model dobre fungovať len vtedy, ak budú spoje prispôsobené potrebám cestujúcich. „Ľudia by mohli takéto vlakové spoje využívať za predpokladu, že celá doprava bude zabezpečená tak, aby išla v tých časoch a tak pravidelne, kedy ju ľudia potrebujú,“ myslí si dopravný analytik Jozef Drahovský.
Projekt je súčasťou integrovanej dopravy v meste, čo znamená, že na cestovanie bude platiť jednotný typ cestovného lístka. „V prestupných termináloch budú platiť jednotné prepravné podmienky integrovaného dopravného systému,“ uviedla Jana Morháčová, hovorkyňa Železničnej spoločnosti Slovensko.
S výstavbou sa začne budúci rok
Výstavba terminálov Vrakuňa, Ružinov a Trnávka sa má začať v roku 2017 a trvať má do roku 2019. Ostatné terminály, teda Devínska Nová Ves, Lamačská brána, Patrónka a Mladá garda by sa mali stavať v rokoch 2017 až 2020. „V súčasnosti už bolo vydaných päť územných rozhodnutí, ostatné sú v štádiu posudzovania a následne bude realizovaná výstavba,“ uviedla hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká. Aby bol prestup na ostatné linky mestskej hromadnej dopravy bezproblémový, všetky terminály postavia do 50 metrov od zastávok MHD.
Celý projekt by mal stáť 60 miliónov eur a bude financovaný z eurofondov. „Pätnásť percent nákladov bude hradených zo štátneho rozpočtu,“ doplnila Ducká.
K zastávkam pribudnú aj záchytné parkoviská
Súčasťou projektu bude aj vybudovanie záchytných parkovísk v blízkosti vlakových zastávok. Z eurofondov je na ne vyčlenených 20 miliónov eur. Prvé z nich by mali stáť v Pezinku, Ivanke pri Dunaji či v Nových Košariskách. Cestujúci by na nich mali zaparkovať svoje autá a prestúpiť na vlak. V praxi by to potom vyzeralo tak, že cestujúci sadnú doma do auta, odvezú sa na lokálnu železničnú stanicu v obci, auto nechajú na záchytnom parkovisku a sadnú si na vlak, ktorý ich odvezie na niektorú z nových zastávok, kde potom prestúpia na konkrétny spoj ďalej do mesta.
Podľa Drahovského však treba špecifikovať, komu budú určená záchytné parkoviská a komu zasa zastávky. „Ľudia, ktorí majú možnosť prísť vlakom z obce do mesta, záchytné parkoviská nepotrebujú. Potrebujú ich takí, ktorí nemajú železničné spojenie. Takýto ľudia prídu na záchytné parkovisko autom a ďalej pokračujú do mesta vlakom,“ ´tvrdí Drahovský.
Nové zastávky by však podľa ministerstva dopravy mali slúžiť len pre existujúce vlaky. K posilneniu spojov v blízkom čase sa tak pravdepodobne nechystá. „Súčasné pravidelné vlakové linky sú už na hornej hranici kapacity železničných tratí,“ vysvetlila Ducká.
Podľa Drahovského je ale vybudovanie zastávok bez posilnenia vlakových spojov nezmysel. „Je hlúposť, aby sa otvorili zastávky a vlaky chodili po starom. Vlaky je potrebné prispôsobovať ľuďom. Vždy by sa mala najskôr spraviť analýza, odkiaľ, kam a kedy potrebujú cestujúci ísť a tomu linky prispôsobiť,“ uzavrel.
Zdržanie výstavby
O takomto projekte sa však hovorilo už v roku 2010, no realizácia sa dala do pohybu až v poslednom čase. Zdržanie nastalo na strane Železníc Slovenskej republiky, ktoré železničnú infraštruktúru vlastnia a realizáciu projektu majú na starosti. „Zdržanie vzniklo dvoma neúspešnými verejnými obstarávaniami železníc ako investora na spracovateľa projektovej dokumentácie,“ uviedla Ducká. Podľa vyjadrenia železníc bolo prvé verejné obstarávanie z roku 2011 zrušené, pretože obstarávateľ nedostal ani jednu ponuku. „V decembri 2012 bolo vyhlásené ďalšie verejné obstarávanie, ale zmluva nebola uzavretá. Dôvodom boli ceny, ktoré boli v predložených ponukách vyššie, ako bola predpokladaná hodnota zákazky,“ objasnila Pavliková.
