BRATISLAVA. Dvadsať rokov reprezentovala v Pohári federácie, prispela k triumfu Slovenska v pamätnom roku 2002. Vyhrala 25 turnajov WTA vo štvorhre, to je v tenise slovenský rekord.
A Janette Husárová je stále na kurtoch. Ako trénerka fedcupového tímu či vo svojej tenisovej akadémii.
Brzdili ju kolená

Iná hráčka by to možno zabalila po prvej operácii kolena. Bratislavčanka Husárová ich pretrpela šesť - tri na jednom a tri na druhom kolene - a zakaždým sa na dvorce vrátila.
V dvojhre sa v rebríčku dostala najvyššie v januári 2003, bola na 31. mieste.
"V singli si najviac cením osemfinále Australian Open 2002 - zdolala som aj Chorvátku Majoliovú či Japonku Sugijamovú, no zastavila ma Belgičanka Clijstersová," spomínala. "Tento turnaj dávam najvyššie aj zo sprievodných emotívnych dôvodov, pretože som sa vrátila na miestny hlavný dvorec, na ktorý som pre zranenie z roku 1997 veru nemala najpríjemnejšie spomienky."
V roku 1997 hrala Husárová v prvom kole so svetovou jednotkou Steffi Grafovou, keď si za stavu 5:1 zranila koleno a skončila v nemocnici na operácii. Celá sezóna bola fuč, prepadla sa v renkingu.
Napodobnili hokejistov
Najlepšie obdobie kariéry prežívala Husárová po celý rok 2002. V Pohári federácie pomohla tímu prebojovať sa do jesenného finále a v zápase s domácimi Španielkami v Maspalomas na Kanárskych ostrovoch získala po víťazstve nad Arantxou Sanchezovou Vicariovou 6:0, 6:2 rozhodujúci tretí bod.
"Tento zápas som musela vyhrať, aj keby som sa mala potrhať," vyhlásila pri oslavách Husárová. "Vo fedcupovom tíme panovala skvelá atmosféra, nezabudnem na to do konca života."

Tím kapitána Tomáša Malika rozbehla za finálovým víťazstvom dvoma bodmi vtedy devätnásťročná Daniela Hantuchová. Slovenské tenistky napodobnili hokejistov, ktorí sa šesť mesiacov predtým stali v Göteborgu majstrami sveta.
Z Kanárskych ostrovov letela Husárová priamo na majstrovstvá sveta WTA do Los Angeles. S Ruskou Jelenou Dementievovou zdolali vo štvrťfinále Slovinky Križanovú - Srebotnikovú, v semifinále Japonky Fujiwarovú - Sugijamovú a vo finále zimbabwiansko-ruský pár Blacková - Lichovcevová. Rok 2002 sa nemohol skončiť krajšie.
Nádheru si užívala pod Annapurnou
Najväčšie úspechy dosiahla Husárová vo štvorhre, kde uplatnila predvídavosť, cit pre hru. Vedela sa zladiť so spoluhráčkou, dopĺňať. Bola svetovou trojkou.
Prvý titul vybojovala v júli 1996 na antuke v Palerme s Rakúšankou Barbarou Schettovou a hneď na ďalšom turnaji v rakúskom stredisku Maria Lankowitz sa radovala z prvenstva s Ukrajinkou Nataliou Medvedevovou.
V sezóne 2002 si pripísala až šesť titulov, štyri z nich s Demetievovou.
Keď vyhrala v Budapešti 2008 spolu s Francúzkou Alizé Cornetovou, zdalo sa, že to bol jej posledný turnajový triumf. Po septembrovom US Open v tom roku pre zdravotné ťažkosti s kolenami oznámila ukončenie kariéry. Hrozila jej ďalšia operácia, nakoniec sa jej však vyhla.

Po polročnom oddychu a uzdravení jej však tenis začal chýbať. V apríli 2009 sa ako tridsaťštyriročná vrátila na turnaje vo štvorhre. No tenis už nebol absolútnou prioritou, užívala si život. V novembri 2009 si splnila sen, vybrala sa do Himalájí. Pobudla v okolí Annapurny na tristokilometrovom obchvate masívu. Pri trekingu vystúpila do nadmorskej výšky 5416 metrov na známe miesto Thorong La medzi dedinou Manang a chrámom Muktinath.
"Túžila som po výprave tohto typu pätnásť rokov, ale počas kariéry sa to nedalo," vravela po návrate domov. "Klimaticky vhodné obdobie je totiž len od februára do mája a potom od septembra do novembra. Som veľmi rada, že som tam bola. Nedá sa opísať, aká je to nádhera - prebúdzať sa v takom prostredí a potom byť celý deň v obklopení hôr. Niečo aspoň približne také som dosiaľ zažívala len na kondičných sústredeniach v prírode."
Posledný titul z Budapešti
Po cestovateľskej fáze života si vyskúšala aj úlohu organizátorky turnajov, starala sa o svoju tenisovú školu, pripravovala letné tábory, ale v roku 2011 sa znova vrátila na kurty ako hráčka.
"Pred dvadsiatimi rokmi som trénovala oveľa viac, pripravovala som sa na dvojhru," porovnávala. "Teraz sa toľko nenabehám, štvorhra je pohodlnejšia."

V máji 2012 išla na antukový turnaj do Budapešti len tak, bez toho, aby sa dohodla s niektorou tenistkou. Voľná bola Magdaléna Rybáriková, rýchlo sa prihlásili a domov sa vrátili s víťaznou trofejou. Vo finále zdolali česko-holandskú dvojicu Birnerová - Krajiceková.
"Hrala som netradične na bekhende, Magda bola na forhendovej strane," spomenula si na posledný 25. titul v kariére. "Osobne som tuším na turnaji hrala na bekhende iba raz, aj to pred nejakými dvadsiatimi rokmi."
Keď bolo na jar 2014 treba pomôcť fedcupovému tímu v zápase v Kanade, lebo z rôznych príčin vypadli Dominika Cibulková, Daniela Hantuchová aj Magdaléna Rybáriková, 39-ročná Husárová neváhala pomôcť omladenému tímu.
Aj v tejto sezóne sa ešte objavila na deblových turnajoch WTA. Tenis je jej život.