KARLOVA VES. Sihoť je ostrov medzi Karlovoveským ramenom a hlavným tokom Dunaja. O jeho existencii niektorí Bratislavčania ani nevedia, ak si nevšimnú most so závorou, ktorý naň z Devínskej cesty vedie. Nikdy na ňom totiž neboli, ak sa naň nedostali počas špeciálne organizovanej exkurzie. Ako my.
Za socializmu na ňom ustavične hliadkovala hraničná polícia, ani dnes však nie je prístupný verejnosti, hoci tlak na sprístupnenie ostrova predovšetkým pre cyklistov existuje už niekoľko rokov. Prečo je tento ostrov taký chránený?
Štyridsaťjeden studní
Na tomto kúsku lužného lesa, ktorý niekoľkokrát v roku spravidla celý zaplaví voda, by nebolo nič až také zvláštne, nebyť 41 studní, ktoré poskytujú kvalitnú pitnú vodu pre Karlovu Ves, Dúbravku, Devín, Staré Mesto, v prípade potreby však aj pre celú Bratislavu. Voda, ktorú prírodne filtrujú tamojšie piesky, je ideálne mineralizovaná, dala by sa priamo piť, chlór do nej dodávajú len na ochranu pred sekundárnym znečistením.
„Bratislava má obrovskú výhodu, že môže takto riešiť svoje napájanie pitnou vodou,“ opisuje hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Ján Pálffy. Pripomína, že máloktoré väčšie mesto má možnosť čerpať pitnú vodu z takej blízkosti. Prioritou by podľa vodárov na ostrove preto aj naďalej mala byť ochrana zdrojov, a nie možnosť robiť si tu pikniky či bicyklovať sa.
Samozrejme, mať zdroje vody v záplavovom území nie je ideálne, našťastie Bratislava nie je závislá len od zdrojov na Sihoti. Ďalšie vodné zdroje pitnej vody pre hlavné mesto sú v Pečnianskom lese, Rusovciach, Kalinkove či v Šamoríne.
Protesty práce zastavili
Po kritizovanom rúbaní je na ostrove v týchto dňoch už pokoj, ak si odmyslíme prebiehajúcu rekonštrukciu vodovodného potrubia.
Naši sprievodcovia nám ukazujú miesta, ktoré sa stali predmetom nielen odbornej, ale aj mediálnej diskusie. Popri ceste na rúbanisko míňame vyrúbané stromy. Išlo o stromy impozantnej hrúbky, väčšina z nich má však svoje jadro zhnité. Aj tie, ktoré navonok vyzerajú zdravo, majú už vnútro chytené hubou, ktorá by ich pravdepodobne v priebehu niekoľkých rokov rozožrala.
Vodári nie sú z troch rúbanísk vo veľkosti asi sto krát sto metrov, ktoré sa stali predmetom protestov, šťastní. Priestor v súčasnosti vyzerá nevábne, novo nasadené topole sa však krásne chytili. Nenasadili ich po celej ploche, lebo po protestoch sa tu všetky lesnícke práce zastavili. Neboli však úplne nezmyselné.
„Je pravda, že sa o les treba kontinuálne starať a že sú tu oblasti, kde stromy nie sú zdravé a treba ich obnoviť. Ak by totiž spadli na zem, bol by problém najmä počas povodní, lebo by mohli poškodiť technológie, ktoré na ostrove máme,“ vysvetľuje Pálffy.
Výmena polovice lesa
Sporný lesnícky projekt navrhol vymeniť v priebehu desiatich rokov 50 percent plochy lesa, čo je päť percent plochy lesa ročne.
K plánu lesníkov dali bratislavskí vodári pripomienky, že prioritou je zachovanie vodoochrannej funkcie lesa, pričom je jasné, že sú to predovšetkým stromy, ktoré spevňujú povrchovú vrstvu ostrova.
Čo čaká Sihoť najbližšie?
„V súčasnosti nie je podpísaný záverečný protokol plánu starostlivosti o les na ostrove Sihoť do roku 2025, stále teda existuje priestor na nájdenie spôsobu hospodárenia tak, aby bol v prvom rade chránený vodný zdroj, ktorý zásobuje pitnou vodou tretinu hlavného mesta,“ vyjadril sa Michal Feik z odboru komunikácie ministerstva pôdohospodárstva.
Obnovená ťažba sa bude vykonávať na menších plochách. Agroministerka Gabriela Matečná navrhuje, aby na malej časti ostrova bola vytvorená aj testovacia bezzásahová zóna. Čaká aj na stanovisko mesta, či je ochotné prevziať les na ostrove do svojej správy. „Možnosť prebrať do správy lesy na ostrove vítame, ale nie na úkor iných zelených miest v meste, čiže nie výmenou lesov. Takéto lesy má totiž mesto len v bratislavskom lesoparku,“ reagovala z magistrátu Katarína Kohútiková. Zároveň však tvrdí, že pri súčasnom stave nie je dôležitá otázka, kto sa má o lesy na Sihoti starať, ale samotné zastavenie ťažby.
„Mesto zásadne nesúhlasí s nekontrolovaným výrubom na Sihoti, veľmi vítame vyjadrenie ministerky pôdohospodárstva o zastavení plánovanej ťažby na tomto cennom území,“ dodáva Kohútiková.
