BRATISLAVA. Zástupcovia petície za prestavbu diaľnice D1 Bratislava-Trnava so súbežnými kolektormi a výstavbu križovatky Triblavina v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013 dnes podali dva podnety na Krajskú prokuratúru Bratislava. Jeden z nich sa týka stanoviska okresného úradu, druhý stanoviska Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).
"Žiadame Krajskú prokuratúru, aby prešetrila obidve stanoviská ako nezákonné a žiadame o zrušenie," povedal na brífingu predseda petičného výboru a starosta bratislavských Vajnôr Ján Mrva.
Podnetov je viac
Prvý z podaných podnetov sa týka stanoviska, ktoré vydal okresný úrad vo februári tohto roka. Petičiari ho napádajú z dôvodu, lebo štátne orgány v tomto prípade údajne nekonajú v súlade s Ústavou SR. Mrva to odôvodňuje tým, že stavebným úradom pre diaľnice nie je okresný úrad, ale Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. "Potvrdenie, ktoré vydáva okresný úrad, je blaf a na základe tohto blafu žiada Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zmenu stavby pred dokončením," hovorí Mrva.
Druhý podnet podali petičiari v súvislosti so stanoviskom BSK, ktoré rovnako ako okresný úrad uvádza, že stavba je v súlade s územným plánom BSK. "Ale od kilometra 5,359 až po 16. kilometer. Podotýkam, že križovatka je na kilometri 4,7. Stanovisko sa vôbec netýka križovatky Triblavina, lebo je za ním," zdôrazňuje Mrva.
Rozpor však vidí aj v tom, že stanovisko vydal úradník kraja a nie štatutár, teda predseda BSK Pavol Frešo. Ten sa podľa neho už viackrát pritom vyjadril, že je proti výstavbe osemprúdovej cesty bez kolektorov, ale podporuje pôvodný plán z roku 2013 o šesťprúdovej ceste s dvomi kolektormi. Podľa Mrvu tak v tejto súvislosti neobstojí tvrdenie, že BSK súhlasí so zmenou stavby pred dokončením, o ktoré sa opiera NDS a príslušné ministerstvo.
Ďalšia petícia
V súvislosti s prestavbou diaľnice D1 a výstavbou križovatky Triblavina v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013 spustili obyvatelia obcí pod Malými Karpatmi prednedávnom druhú petíciu. Do dnešného dňa ju podpísalo zhruba 3500 signatárov a petičiari ju plánujú na budúci týždeň odovzdať na ministerstve dopravy. Mrva zároveň dodal, že zatiaľ nemajú odpovede z Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) ani z Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), na ktorý sa v celej veci pred časom obrátili. Podľa petičiarov je pritom porušovaný stavebný zákon, zákon o verejnom obstarávaní, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), nielen spomínané vydávanie stanovísk v rozpore so zákonom a platnou legislatívou.
Pôvodne navrhované riešenie diaľnice D1 a križovatky Triblavina so šiestimi pruhmi, so súbežnými kolektormi po oboch stranách diaľnice, sa v nadväzujúcom projekte pre stavebné povolenie mení na diaľnicu s ôsmimi pruhmi bez kolektorov. Proti týmto zmenám sa spustili dve petície, jedna vo februári, druhá v apríli, pretože obyvatelia sa boja dopravného kolapsu.
NDS však na aprílovom verejnom rokovaní na Úrade BSK uviedla, že prestavba podľa pôvodného navrhovaného riešenia by spôsobila problémy v doprave. Riešenie, ktoré sa v minulosti dostalo aj do územného plánu BSK, už podľa diaľničnej spoločnosti nie je aktuálne a znamenalo by také dopravné problémy, aké sú napríklad na bratislavskom Prístavnom moste. NDS ešte v polovici júna pre TASR potvrdila, že stále pracuje na optimálnom riešení križovatky Triblavina a samotný návrh chce predstaviť verejnosti.
BSK dnes TASR informoval, že zaujíma jasné stanovisko v súvislosti s križovatkou Triblavina, ktorým podporuje pôvodné rozšírenie diaľnice D1 na plnohodnotnú šesťpruhovú diaľnicu s obojsmernými dvojpruhovými jednosmernými kolektormi v úseku Bratislava - hranica BSK - Trnava.
"Nakoľko BSK nedostal žiadosť o vyjadrenie sa k zmene stavby Triblavina pred jej dokončením ani od ministerstva dopravy, ani od NDS, máme za to, že predmetný list, na ktorý sa petičiari v podaní odvolávajú, sa v žiadnom prípade netýka križovatky Triblavina. Ide len o vyjadrenie k technickému riešeniu obsiahnutému v návrhu dokumentácie predloženej jej spracovateľom, ktoré v žiadnom prípade nemôže nahrádzať rozhodnutie stavebného úradu," uviedol predseda BSK Pavol Frešo s tým, že BSK nie je stavebným úradom pre diaľnice, a preto ani nemôže vydať žiadne stavebné povolenie, alebo iné rozhodnutie, ktoré by oprávňovalo stavebníka k zmenám.
