BRATISLAVA. Prvý bicyklový medomet na Slovensku dnes prezentovali vo Vodárenskom múzeu v bratislavskej Karlovej Vsi. Bolo to v rámci projektu Mestské včely, od roku 2014 ho realizuje mimovládna nezisková organizácia Živica. V tomto prípade sa spojila s občianskym združením Cyklokuchyňa, ktorého člen Jaroš Uroš zo stacionárneho bicykla prevodom na nerezový medomet skonštruoval stroj na stáčanie sladkej tekutej potraviny.
"Do medometu sa dajú štyri rámiky s medom odstránené od vrchnej voskovej vrstvy, tzv. medovej žuvačky. Bicyklovaním sa roztočí medomet a odstredivou silou sa med uvoľňuje a vyteká do priloženej nádoby," vysvetlila mestská včelárka a lektorka programu Petra Ježová.
Inšpirácia v Austrálii
Pre TASR dodala, že bicyklovým stáčaním sa inšpirovali v Austrálii a tento systém budú častejšie využívať na hravejšiu praktickú činnosť získavania medu. Potvrdila to aj dnešná premiéra, keď pri bicyklovaní sa vystriedali žiačky Základnej školy (ZŠ) Alexandra Dubčeka z Karlovej Vsi. Ich prítomnosť nebola náhodná, pretože Živica v rámci projektu Mestské včely spolupracuje s troma školami z tejto mestskej časti, ktorá sa stala priateľská k opelivému hmyzu.
"Okrem toho, že školské kolektívy sa chodia k nám zoznámiť so včelami, pri školách vysádzajú jahodoviská, levanduľu a iné bylinkové plochy či kríky. Samospráva zasa niektoré trávnaté plochy nekosí často, aby boli dlhšie zakvitnuté lúky a tým viac k dispozícii včelám na opeľovanie," zdôvodnila spoluprácu s Karlovou Vsou Petra Ježová.
Prvé stáčanie medu
Podľa Tomáša Blaškoviča dnešné prvé stáčanie medu bolo zámerne až v treťom roku včelstva. "Prvé dva úle v roku 2014 boli pre dve nové včelie rodinky. Tie musia zosilnieť a produkčné sa stávajú v nasledujúcom roku. Vlani sme sa rozhodli, že med im zatiaľ necháme a nechceli sme včely na zimu kŕmiť cukrom, ako sa to robí. Teraz sú tu dve produkčné včelie rodiny a dve nové, ktoré sme z nich vytvorili. V tomto nektarotvornom priestore majú vhodné podmienky. Včely dokážu za znáškou lietať až tri kilometre, obhospodarujú veľké územie," konštatoval profesionálny včelár Tomáš Blaškovič.
Chov mestských včiel je jednou z aktivít Živice. Je to za účelom opeľovania, záchrany včelej populácie a získavania netradičných druhov medu. Úle sú umiestnené v parkoch, na strechách budov alebo na terasách a balkónoch. Mestský med je vyhľadávaným artiklom pre neobvyklé kombinácie chutí. Vlani ho prvýkrát získavali na streche Starej tržnice v centre Bratislavy, kde sú tiež včelie úle a teraz v druhom priestore v období, keď už je úľ plný medu.
Podľa Živice mestské prostredie poskytuje včelám dobrú biodiverzitu kvitnúcich rastlín ako vidiecka krajina. Ľudia pestujú kvety vo dvoroch, na balkónoch, v parkoch, je mnoho druhov okrasných stromov a kríkov. Včelia pastva je vďaka tomu pestrá aj dlhá. Významnou výhodou mesta je menšia veternosť a vyššie teploty. A keďže sa tu nájdu mnohé exotické druhy môže byť med chuťovo iný ako ten z vidieka.
Okrem dvoch uvedených priestorov v Bratislave mestské úle sú od leta 2014 aj v Národnom lesníckom centre vo Zvolene. V spolupráci s Greenpeace Slovensko vlani osadili po dva úle v Lučenci, Kežmarku, Považskej Bystrici a Žiline. Príklady dobrej praxe aj z veľkomiest, ako sú New York, Londýn, Paríž, Viedeň, Bazilej, či na obchodnom centre v pražskom Chodově potvrdzujú, ako môžu včely obohatiť mestské prostredie. Bez toho, aby obťažovali obyvateľov a pritom ešte produkujú kvalitný med.
