Zámocká ulica je takmer mŕtva

STARÉ MESTO. Historická Zámocká ulica bola kedysi kráľovskou cestou smerom na Bratislavský hrad. Spájala miesta, kde pôvodne žili mešťania, s miestami, kde sa zhromažďovali hradní páni. Punc majestátnosti však prestavbou v 90. rokoch stratila. A tak to zostalo dodnes.

Prestavba ulicu dokaličila

V 90. rokoch odpredal magistrát ulicu a jej okolie podnikateľom. Tí ju prestavali do podoby, akú má dnes. Po prestavbe všetci čakali, že ulica ožije, no nič sa nestalo.

Od roku 2005, keď sa na Zámockej dokončila nová zástavba, je ulica takmer prázdna. Prevádzky podnikov a kaviarní krachujú a okrem „zablúdených“ turistov tadiaľ takmer nik nechodí. Problémom je aj úzky chodník pre peších a neustále parkujúce autá po bokoch ulice. V súčasnosti ulicu využívajú prevažne autá na prejazd.

Art Street Zámocká

Podľa viacerých architektov má však Zámocká oveľa lepší potenciál. S nápadom, ako priniesť na ulicu život, prišli štyria architekti – Ľubomír Mezovský, Branislav Groch, Peter Dolinajec a Marián Kriššák.

„V minulosti sme na ulici realizovali projekt Art Hostel, ktorý založili naši kamaráti umelci. Vtedy sme si uvedomili, že Zámocká ulica vyzerá hrozne a že na nej nič nie je,“ uviedol architekt projektu Art Street Zámocká Ľubomír Mezovský. Spolu s kolegami tak prišiel k záveru, že ulica by vyzerala lepšie, ak by na nej boli pouliční umelci či stánkari so suvenírmi.

Impulz na to, aby sa nápad preniesol na papier, prišiel až v roku 2015. V rámci druhého kola projektu Mestské zásahy s názvom 95 nápadov, ako zlepšiť Bratislavu. Prvé kolo projektu Mestské zásahy, ktorého cieľom bolo zlepšiť verejné priestory v meste, sa uskutočnilo ešte v roku 2008. Oba projekty realizovalo občianske združenie My sme mesto.

„Po tom, čo vyhlásili druhé kolo Mestských zásahov, sme sa rozhodli, že sa do projektu pustíme,“ doplnil Mezovský. A tak vznikol projekt Art Street Zámocká ulica.

Návrat života

Zámerom architektov bolo vniesť na ulicu život. Niektoré reštaurácie na ulici napríklad aj pre malú klientelu skrachovali. „Tie prevádzky sú síce v centre, no nik tadiaľ nechodí. Zablúdia tam len turisti, ktorí cez betónovú dlažbu kráčajú smerom k Hradu,“ myslí si Mezovský.

Ideou bolo, aby sa na Zámockej združovali pouliční umelci a aby sa jednotlivé prevádzky vyprofilovali umeleckým smerom. „Chceli sme docieliť, aby pouliční hudobníci neboli porozhadzovaní po meste, ale aby sa premiestnili na Zámockú, čím by ulica dostala iný šmrnc,“ doplnil Mezovský. Atmosféra ulice by tak mohla prilákať aj potenciálnych turistov, ktorí by Zámockú už nevyužívali len ako priechod k Hradu, ale zastavili by sa na nej zámerne.

Zámocká má teda potenciál byť ulicou umelcov. Kaviarne, ktoré sa tam nachádzajú spolu s obchodom s umením či Art Hostelom, vytvárajú pomyslený zárodok Art Street. „Nechcem Bratislavu porovnávať s Parížom, ale napríklad pri rieke Seine stoja stánky s umeleckými predmetmi a účinkujú tam pouliční umelci. Mohlo by to tak byť aj u nás,“ uviedol Mezovský.

Riešenie

Jedným z problémov, ktorý bráni uskutočneniu nápadu, je parkovanie. V súčasnosti totiž parkujú pozdĺž ulice autá, čím blokujú celú jednu stranu.

Riešenie je však podľa Mezovského jednoduché. „Stačí tam umiestniť dve dopravné značky. Na začiatku „zákaz prejazdu“, aby cez ulicu chodili jedine tí, ktorí na nej majú garáže. Druhou značkou by bolo „zákaz parkovania“ pozdĺž celej ulice,“ vysvetlil.

Problém s ukrojením parkovacích miest má podľa neho tiež riešenie. „Na Hrade máme vybudované veľké parkovisko a hneď vedľa Zámockej, oproti vjazdu do Hradu je ďalšia garáž. Má kapacitu okolo dvesto miest a takmer stále býva poloprázdna,“ uviedol Mezovský. Podľa neho ešte za bývalého starostu Starého Mesta Andreja Ďurkovského pritom zmizli autá z historického centra. „Nevidím dôvod, prečo by sa nemohli vypratať aj z tadiaľto,“ doplnil.

Potom by sa na ulici s pracovným názvom Art Street mohol rozšíril úzky chodník, aby sa na nej vytvoril priestor pre terasy. Zámerom architektov bolo, aby pod stromami, kde v súčasnosti parkujú autá, mohli stáť stánky s umeleckými predmetmi a lavičky. „Mohla by sa tam vybudovať aj kvalitnejšia dlažba. Najskôr však treba ulicu oživiť, potom si prestavba možno nájde aj sponzora,“ myslí si Mezovský.

Realizácia v nedohľadne

Architekti predostreli projekt mestskej časti Staré Mesto a aj magistrátu. Odpoveď však neprišla. „Je mi jasné, že pán primátor asi nemôže čítať všetky maily, ktoré mu chodia. Na projekt zatiaľ nikto nezareagoval,“ povedal Mezovský. Na vyjadrenie magistrátu čakal aj denník SME, do uzávierky vydania prílohy ho však nedostal.

Mezovský sa spolu s kolegami snažil kontaktovať aj mladé občianske iniciatívy, ktoré mohli projekt niekam posunúť. „Projekty sa nikdy neuskutočnia na základe impulzu „zvrchu“, neurobí ich mesto ani úrad. Zmena musí prísť od ľudí „zdola“,“ myslí si Mezovský. Mrzí ho, že jeho nápad, ktorý by mestu pomohol, nevyšiel. Iniciatívu by však podľa neho ešte mohli vyvinúť ľudia, ktorí tam majú prenajaté priestory a mohli by presadiť, aby tam neparkovali autá.