BRATISLAVA. Za klasický bratislavský trojizbák si od roku 2017 možno Bratislavčania na daniach priplatia o 18 eur ročne, za rodinný dom zhruba 48 eur. Primátor Ivo Nesrovnal totiž plánuje dostať do mestskej kasy viac peňazí, aby mohol zveľaďovať Bratislavu.
Aktuálne mesto ročne získa na dani z nehnuteľností od Bratislavčanov okolo 55 miliónov eur. Polovicu pritom prerozdelí mestským častiam. Teraz však primátor navrhuje, aby sa daň zvýšila v priemere o 14 percent.
Rokovania so starostami mestských častí, mestskými poslancami a odborníkmi magistrátu už prebehli a ešte budú pokračovať. Zatiaľ sa zhodli na tom, že daň za byty a domy by sa mala zdvihnúť o 70 percent, za stavebné pozemky o 150 percent, za stavby na pôdohospodársku produkciu o 100 percent, za stavby na bývanie o 70 percent, za chaty, garáže a ostatné stavby o 10 percent. Každá kategória má však viaceré podkategórie.
„Hlavné mesto dostáva v rámci bežných príjmov na obyvateľa menej peňazí ako napríklad Trnava, Žilina, Trenčín či Košice. Je vylúčená z väčšiny čerpania prostriedkov z eurofondov a nízku úroveň financovania pociťuje aj zo strany štátu, ktorý nezohľadňuje postavenie Bratislavy ako hlavného mesta," povedal Nesrovnal.
A práve to je dôvod, prečo sa pokúsi presadiť zvýšenie dane z nehnuteľnosti. Plánuje ním totiž nahrnúť viac peňazí do mestskej kasy a skrášliť z nich Bratislavu.
Príklady z praxe
V praxi by to vyzeralo asi tak, že Bratislavčan za byt s rozlohou 67 štvorcových metrov si mesačne priplatí o 1,5 eura viac. Kým doteraz ročne platí okolo 27 eur, po zmene by to bolo zhruba 45 eur.
Majiteľ domu s veľkosťou 120 štvorcových metrov by si zas mesačne priplatil o štyri eurá navyše. Namiesto súčasných 66 eur za rok by tak zaplatil 114 eur.
Mesto plánuje pomôcť s výdavkami starším a chorým obyvateľom mesta. V súčasnosti platí, že ľudia nad 70 rokov majú polovičnú zľavu na úhradu dane z nehnuteľnosti, ponovom by ju mali všetci nad 62 rokov spolu s ťažko zdravotne postihnutými. Seniori nad 70 rokov by zaplatili len štvrtinu namiesto doterajšej polovice z vyrúbenej výšky dane z nehnuteľnosti.
Nepresné sčítanie
Nesrovnal odhaduje, že zvýšenou daňou za nehnuteľnosť by mohlo do mestského rozpočtu pritiecť približne 7,8 milióna eur. Polovicu bude mať k dispozícii mesto, druhú prerozdelí magistrát mestským častiam. Zo zhruba 3,9 miliónov eur by vedeli podľa Nesrovnala na pôde mesta ročne vyčleniť napríklad na opravy ciest tri milióny, na starostlivosť o zeleň 400-tisíc a zvyšný pol milión na priority poslancov.
Problém, prečo Bratislava zápasí s nedostatkom peňazí je podľa primátora hlavne to, že v roku 2011 zlyhalo sčítanie obyvateľov. Zo štatistík tak orientačne malo vypadnúť okolo pol milióna ľudí, čo predstavuje na ročnom príjme daní pre mesto stratu zhruba 8,5 milióna eur. „Keby sme mali tieto prostriedky, vedeli by sme napríklad zrekonštruovať mnohé ďalšie ulice v meste, ako to robíme teraz zo 14 miliónovej štátnej dotácie v súvislosti s predsedníctvom," povedal Nesrovnal.
Návrh budú schvaľovať poslanci
Posledná zmena ohľadne výberu daní z nehnuteľností sa konala v roku 2011. Vtedy sa zvýšil výber dane o 22 percent, čo prinieslo do mestskej kasy ročne približne o desať miliónov eur viac.
O návrhu či Bratislavčania budú za nehnuteľnosti platiť viac, budú hlasovať mestskí poslanci na zastupiteľstve posledný júnový deň. Dovtedy ešte budú ale prebiehať rokovania medzi poslancami a odborníkmi, ktorí môžu zmeniť výšky dane za jednotlivé kategórie nehnuteľností.
