Už rok sa o ňom intenzívne hovorí a píše vo všetkých médiách. Slovo doteraz veľmi nepoužívané v našich končinách sa teraz skloňuje z každej strany a stáva sa udomácneným pojmom v slovnej zásobe Slovače. Dámy a páni, predsedníctvo. Do chvíle, keď bude Slovensko predsedať Rade EÚ, zostáva už len 13 dní. Final Countdown sa tak môže začať.
Čo však vypukne potom? Po všetkých tých správach by človek čakal, že 1. júla na Slovensko a špeciálne do Bratislavy vstúpi minimálne Gulliverova obria noha a tieň z nej si aspoň ľudia sediaci na priedomiach (no dobre, pracujúci cez okná kancelárií) všimnú a zhíknu: „Aha, už je tu to predsedníctvo!“
To sa však nestane. A ani nič podobne dych berúce. Niekoľkí si na korze možno len odfotia nablýskané autá a ostreľovačov na strechách. Keď prídu top európski papaláši, električky sem-tam nepôjdu cez Jesenského, a to je zhruba všetko. Napriek tomu by sme však mali z predsedníctva vyťažiť čo najviac. Nie peňazí, ale urobiť si meno a kontakty. Do budúcna.
