Byť psom v meste nie je zrovna asi vždy labu lízať. V letných horúčavách ich musia páliť vankúšiky na labkách od sálavých mačacích hláv, často sa musia uspokojiť len so skromnou zeleňou a na špeciálne výbehy na prechádzky na každom rohu sa môžu tešiť, len ak ich majitelia zoberú so sebou na dovolenku.
Ťažké to však nemajú len psy, ale aj ich najlepší priatelia. Ľudia. Ak teda porekadlo platí aj opačne.
Najmä tí, ktorí psy nemajú. Keď sa totiž niekto ohradí, že pes na vôdzke napríklad do obchodného domu nepatrí, tak sa naňho osopia niekoľkí psičkári, že je zadubenec a konzervatívec, ktorý by sa mal naučiť kráčať s dobou. Úmysel však môže mať lepší ako samotný majiteľ psa, ktorý ho predsa nenechá opusteného vonku, ale bude ho radšej so sebou vláčiť po obchodoch. Niekedy sa aktuálne akoby psom venuje viac pozornosti ako ľuďom. Ako aj teraz.
Poznámka: Autorka má rada psy. Nie však pod nohami a na stole v reštauráciách počas obeda.
