RUŽINOV. Bratislavské sídliská pri zatepľovaní výrazne menia svoju tvár. Najčastejšie sa to odrazí na farebnosti fasád, ktoré sa často aj v rámci jedného obytného domu navzájom veľmi líšia. V konečnom dôsledku je sídlisko pestrofarebné, čo mnohí vnímajú ako mínus.
Takýto názor má aj občianske združenie My sme mesto. Ešte v roku 2011 preto vypracovalo projekt 500 bytov, ktorý mal problém s „kanárikovými“ fasádami vyriešiť.
„Usilovali sme sa zjednotiť ľudí a vytvoriť komunitu v prvom povojnovom sídlisku v Bratislave s názvom 500 bytov, ktoré sa nachádza medzi ulicami Karadžičova, Svätoplukova a autobusovou stanicou Mlynské nivy,“ uviedol jeden zo zakladateľov združenia My sme mesto Matúš Vallo.
Ich zámerom bolo pospájať ľudí žijúcich na sídlisku tak, aby sa vedeli počas zatepľovania domov dohodnúť na jednotnom farebnom koncepte.
„Dúhový“ obytný dom
Veľkým problémom sídlisk je, že každý obytný dom spravuje iné bytové družstvo. „Dokonca aj v rámci jedného obytného domu si môže každý vchod odhlasovať inú farbu novej fasády,“ doplnil Vallo. Ľudia tak odlišným spôsobom rozhodujú o farbe bytovky. Problematika zatepľovania a farby sa rieši na domovej schôdzi. Hlasovaním. Prítomní však nemusia byť všetci nájomníci.
„Farby fasád extrémne ovplyvňujú vzhľad mesta a rozhoduje o tom len niekoľko ľudí, ktorí zo všetkých nájomníkov chodia na schôdze,“ myslí si Vallo.
Najčastejšie prebieha podľa neho výber farby tak, že firma, ktorá má na starosti zatepľovanie, príde s niekoľkými variantmi farby a obyvatelia nemajú inú možnosť. „Nie je to veľmi rozumný spôsob, akým sa menia tváre našich sídlisk,“ doplnil Vallo.
Problém vidí v tom, že ľudia sa medzi sebou neporadia. Dôležité je len to, aby sa dom rýchlo zateplil.
Problémom je komunikácia
V čase, keď projekt 500 bytov vznikal, býval na ružinovskom sídlisku aj Vallo. „Mal som preto ešte väčší záujem vytvoriť komunitu, kde by sa s cieľom zjednotiť farebný koncept združili nielen ľudia z jedného vchodu, ale aj v rámci celého sídliska,“ uviedol.
Sídlisko však malo problém. V tom čase tam žili dve veľké skupiny ľudí: tí, ktorí sa do oblasti nasťahovali zhruba pred pätnástimi rokmi a potom takzvaní mladí usadlíci, ktorí zdedili byt po svojich rodičoch či starých rodičoch. Tieto dve komunity však medzi sebou nekomunikovali.
My sme mesto preto vytvorilo internetovú stránku 500 bytov, kde bola opísaná história sídliska a pomenovaný problém. „Z tejto stránky si ľudia mohli vytlačiť konkrétny farebný podklad pre ich dom,“ uviedol Vallo.
Združenie teda vytvorilo návrhy farebnosti fasád. Išlo o farby, ktoré boli príbuzné k pôvodnej fasáde, napríklad piesková, žltá či sivo-biela, aby farby spolu súviseli. „Stačilo by, ak by si ľudia pred domovou schôdzou vytlačili tento návrh. „Návrh obsahoval presný kód ich fasády, ktoré používajú omietkarské firmy,“ vysvetlil Vallo.
Letáky v schránkach a Susedský deň nezabrali
Združenie sa snažilo svoju snahu podporiť aj letákmi. „Do každej schránky na sídlisku sme vložili leták s informáciami o probléme a ako ho chceme riešiť. Zorganizovali sme tiež Susedský deň 500 bytov pred domom kultúry, kde sme tento koncept objasnili. Happy end, bohužiaľ, nenastal,“ povedal Vallo.
Farby na fasády bytoviek sa v súčasnosti podľa takéhoto spoločného návrhu nevyberajú. „Možno sme mali ľudí do tvorby farebného konceptu viac zapojiť, aby sa projekt ujal,“ uzavrel Vallo.
Projekt bol pritom financovaný z grantu mestskej časti Ružinov, ktorá projekt podporovala. O podobné snahy sa v Ružinove už v minulosti snažilo aj občianske združenie Open Design Studio, ktoré spustilo projekt Fasády. Ich cieľom nebolo len pomôcť nájomníkom pri rozhodovaní o farebnosti fasád. Chceli zmeniť aj legislatívu tak, aby mala samospráva prostredníctvom územného plánu možnosť regulovať farebnosť fasád. Zmena zákona je však zatiaľ v nedohľadne.
