BRATISLAVA. Predstavte si, že otvoríte chladničku pod holým nebom a vezmete si z nej čokoľvek, čo ponúka. Alebo sa vám zvýši ovocie či cestoviny z obeda, ktoré vám je ľúto vyhodiť, a zanesiete ich do chladničky v meste. To nie je rozprávka, ale realita, ktorú sa pokúša uskutočniť občianske združenie Free Food. Ich cieľom je ušetriť potraviny, ktoré domácnosti nespotrebujú, a vložiť ich do chladničiek na ulici, aby si z nich každý, kto je hladný a prípadne na jedlo nemá peniaze, mohol vziať.
Ideou je tak zabrániť neustálemu vyhadzovaniu jedla, ktoré by sa ešte dalo zjesť. Formou, ako upozorniť na tento globálny problém, je práve projekt Verejné chladničky.
V Nemecku sa podobný nápad rozbehol už pred troma rokmi. Dobrú skúsenosť s verejnými chladničkami majú aj Česi, a to v Prahe, Plzni či Českých Budějoviciach. U nás takéto chladničky tiež nie sú úplnou novinkou. „Na Slovensku sme verejnú chladničku mali v rámci festivalu Ekotopfilm v roku 2014. Potom sme ju na nejaký čas presunuli na bratislavské mestské hradby, z kadiaľ máme pozitívnu skúsenosť,“ uviedla zakladateľka občianskeho združenia Free Food Lucia Hrašková.
Kde budú chladničky v Bratislave umiestnené
Združenie má v súčasnosti k dispozícii tri chladničky, ktoré mu poskytol jeden obchod. Ak sa projekt podarí zrealizovať, chladničky by mali byť umiestnené v Novom Meste v priestoroch Tržnice, v Rači v tržnici na Detvianskej ulici a v Karlovej Vsi, ktorá uvažuje o lokalite pri Molecovej, v okolí obchodného domu Centrum či na Pribišovej ulici.
Pomocnú ruku podalo aktivistom aj mesto. „Projekt vyžaduje pomerne náročné zabezpečenie prevádzky, najmä čo sa týka kontroly čerstvosti potravín a ich dopĺňania. Združeniu sme ponúkli priestory Starej tržnice, napríklad počas sobotňajších trhov. Čerstvé potraviny, ktoré sa na trhu nepredajú, by mohli slúžiť na doplnenie chladničiek,“ uviedla hovorkyňa mesta Ivana Skokanová.
Platí, že poplatky za elektrinu pokryje daná samospráva, v ktorej by chladnička bola. O všetko ostatné vrátane pravidelnej údržby a čistenia sa postará združenie.
Aktuálne jeho členovia zháňajú približne 1300 až 1500 eur, ktoré by umožnili kúpiť materiály na poličky a konštrukciu pre chladničky. „Zapojili sme sa do grantovej výzvy Nadácie Tesco a v prípade, že ju nevyhráme, budeme hľadať sponzora,“ prezradila Hrašková.
Problémom je zákon
Dobrému nápadu však v realizácií bráni niekoľko skutočností. Okrem chýbajúcich financií je to aj zákon. Ten totiž hovorí, že jedlo po dátume minimálnej trvanlivosti musí skončiť v koši. Dôvodom je chránenie spotrebiteľa pred pokazenými či nekvalitnými potravinami, ktoré by mohli spôsobiť zdravotné komplikácie.
Takéto potraviny sú však často jedlé. Napríklad vo Francúzsku sú povinní darovať ich charitám, ale u nás sú zatiaľ povinní ich likvidovať. Okrem Slovenska je v rámci Európskej únie podobná situácia už iba na Cypre. „Predaj takýchto potravín s varovaním a za zníženú cenu je v iných krajinách možný. Príkladom je Dánsko či Veľká Británia. A ich spotrebiteľ stále žije. Legislatíva je u nás v tejto oblasti nezmyselne prísna,“ myslí si Hrašková.
Ministerstvo pôdohospodárstva však vidí aj ďalší problém. V zisťovaní pôvodu jedla. „Je dôležité vedieť, odkiaľ potravina z chladničky pochádza. To je však v prípade takéhoto projektu otázne. Tiež je nemožné vystopovať, ako bola potravina pred vložením do chladničky skladovaná, prípadne či nebola dlhší čas v teple,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Jana Gasperová.
Free Food má snahu urobiť všetko pre to, aby boli chladničky čisté a potraviny v nich bezpečné. S ochranou spotrebiteľa to však podľa Hraškovej slovenské zákony preháňajú: „Kto je zodpovedný za jedlo, ktoré si ľudia, ktorí naň nemajú, vyberajú zo smetných košov? A kto bude zodpovedný, ak si kolegovia vo firme zriadia na chodbe spoločnú chladničku?“
Potravinový monopol
Chladničky by sa mohli dopĺňať aj iným spôsobom, ako len vkladať do nich jedlo z domácností. Združenie chcelo potraviny tesne pred dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti z obchodov brať a prerozdeľovať ich charitám či napríklad do chladničiek. Na Slovensku to však funguje tak, že ak obchody potraviny tesne pred dátumami spotreby darujú potravinovej banke, môžu si ich odrátať z daňového základu a ešte tak ušetriť na nákladoch za likvidáciu. Pre reťazce to predstavuje veľmi výhodný „obchod“. „Potravinová banka však nestíha pokryť všetky obchody a reštaurácie. Nevidím tiež dôvod, prečo by mala mať v zákone monopol,“ hovorí Hrašková.
Zmena zákona
Ročne sa v Európskej únii vyhodí až 22 miliónov ton potravín, z toho v slovenských košoch končí takmer milión ton. Ministerstvo pôdohospodárstva preto v súčasnosti pripravuje zmenu zákona o potravinách tak, aby potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti bolo možné darovať. „Zákon plánujeme predložiť na jeseň tohto roka, aby nadobudol platnosť 1. januára 2017,“ dodala Gasperová. Pripravovaný zákon plánuje petíciou podporiť aj Free Food.
