Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Po dlhých byrokratických peripetiách a priekoch (povoľovací kolotoč trval neuveriteľné štyri roky), cisár Ferdinand V. nakoniec 15. januára 1845 podpísal súhlas vydávať prvé slovenské politické periodikum Slovenskje národňje novini.
Iniciátorom, vydavateľom a aj hlavným redaktorom plánovaného dvojtýždenníka (s literárnou prílohou Orol Tatranský) bol Ľudovít Štúr.
Na sneme Štúr nebojoval len za národnú slobodu Čítajte Prvé číslo však vyšlo až o sedem mesiacov a príčinou nebol len úradný šimeľ, ale aj postoje Jána Kollára, ktorý nesúhlasil s vydávaním novín v slovenčine a presadzoval češtinu.
Dokonca naliehal na Gašpara Fejérpataky-Belopotockého, ktorý finančnou pomocou podporil vydávanie novín, aby záručnú kauciu stiahol.
Pamätná tabuľa dnes pripomína, že Štúr za sídlo novín zvolil svoj byt na prvom poschodí v dnes už nejestvujúcom fernolayovskom dome na Panenskej ulici č. 1.
Redakcia okrem pracovne šéfredaktora pozostávala z dvoch veľkých miestností so stolmi, stoličkami, knižnicou, policami na rukopisy a železných postelí, na ktorých spávali redaktori a o všetkých sa starala sedemnásťročná Štúrova sestra Karolína.
Problém nastal, keď 11. júna vstúpil do platnosti nový tlačový zákon, podľa ktorého sa kaucia na vydávanie novín zvyšovala na dvojnásobok.
Najmladší Štúrov brat Janko odišiel za bratom Karolom do Modry, ale pozbierať potrebnú sumu sa mu medzi modranskými mešťanmi nepodarilo.
Ani návšteva bratislavského mešťanostu Karola Németha so žiadosťou, aby povolil vydávanie novín aspoň do konca mesiaca, sa s úspechom nestretla.
V stredoveku aj deti raňajkovali pivo s chlebom Čítajte Tak 9. júna 1848 vyšlo posledné číslo (literárna príloha Orol Tatranský vyšla ešte 6. júna) a tlačené oznámenie o zastavení vydávania Slovenských národných novín ukončilo históriu ich existencie.
Zloženú zapožičanú kauciu poslali Belopotockému do Liptovského Mikuláša a bilanciou necelých troch rokov bolo 292 čísiel novín na 1 168 stranách.
Gustáv Zechenter-Laskomerský, ktorý bol viedenským spravodajcom, pravidelne prinášal správy o tamojšom revolučnom dianí, práve v tom čase navštívil redakciu a spomínal: „Tu sa povaľovali celé Tatry papierov, novín a listov a kráčajúc cez ne, museli sme si cestu prebíjať ako hentam vo Viedni 26. mája cez barikády.“
Z množstva materiálov sa z redakcie po jej zrušení zachovali rukopisy básní Janka Kráľa pre Orla Tatranského, ktoré si po zrušení novín zobral Peter Kellner-Hostinský a po jeho smrti sa rukopisy dostali do štátneho archívu v Martine.
