BRATISLAVA. Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) ukončilo sprietočnenie Karloveského ramena Dunaja v Bratislave.
Projekt dnes novinárom predstavil predseda združenia Tomáš Kušík za účasti ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa a riaditeľa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Szolta Lukáča.
"Do ramena sme opäť priviedli život," konštatoval Sólymos, ktorý ocenil význam projektu, ako aj spoluprácu s organizáciou BROZ. Sprietočnenie ramena je podľa Kušíka zavŕšením niekoľkoročných detailných príprav, na ktorých BROZ spolupracovalo s envirorezortom, s BVS, Bratislavským vodohospodárskym podnikom a Výskumným ústavom vodného hospodárstva.
"Za posledné dva mesiace boli z ramena odstránené niektoré umelé prekážky a náplavy, ktoré vznikli negatívnymi ľudskými zásahmi v minulosti. Dnes už máme spoločne aj to odborné poznanie, že k riekam sa dá v niektorých lokalitách pristupovať aj inak," povedal.
Oživenie ramena
Istú časť roka bolo Karloveské rameno úplne suché a teraz sa jeho prietočnosť zvýši asi o sto dní ročne, doteraz dosahovala úroveň asi 220 dní v roku. Oživenie ramena so sebou prináša niekoľko pozitív. Podľa riaditeľa BVS Lukáča je sprietočnenie dôležité pre vodné zdroje na ostrove Sihoť, ktoré zásobujú väčšinu Bratislavy a jej okolie pitnou vodou.
"Je potrebné, aby prirodzený tok Dunaja z jednej a zároveň aj z druhej strany tu bol zabezpečený. Toto sprietočnenie je z pohľadu BVS veľmi podstatné," zdôraznil.
Dno ramena je podľa neho nutné pravidelne čistiť od nánosov prichádzajúcich z hlavného toku Dunaja a najmä vo vtokovej časti z Dunaja je nutné zabezpečiť stabilný prietok vody. Obnova ramena je podľa Kušíka dôležitá aj pre protipovodňovú ochranu, keďže voľnejšie koryto ľahšie umožňuje odvádzanie vysokých vôd a na bariérach sa nebude zachytávať toľko sedimentov.
Ochrana prírody
V neposlednom rade je oživenie Karloveského ramena prínosom pre ochranu prírody, keďže tečúce ramená sú dnes v Európe veľmi vzácne "Sú to neresiská rýb, hniezdiská vtákov, predstavujú potravný biotop pre mnohé živočíchy," povedal Kušík.
BROZ podľa neho už v okolí Dunaja sprietočnilo okrem Karloveského aj Devínske, Veľkolélske a Medveďovské rameno, obnovili aj viacero menších ramien a priľahlých mokradí.
Projekt sprietočnenia Karloveského ramena stál približne 65-tisíc eur a uskutočnil sa v rámci európskeho projektu na ochranu prírody LIFE s názvom Ochrana a obnova území Natura 2000 v bratislavskom regióne s cieľom obnoviť prirodzené prúdenie vody v dunajských ramenách, ktoré sú prirodzeným prostredím pre špecifické druhy rýb a vtákov.
Karloveské rameno bolo aj s ostrovom Sihoť v roku 2012 vyhlásené za chránenú oblasť, pričom obe lokality sú súčasťou územia európskeho významu Bratislavské luhy a Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy, ktoré patria pod európsku sieť chránených území Natura 2000.
