BRATISLAVA. Kollárovits je Bratislavčan do tretieho kolena. Hovorili mu Pišta, dedkovi opapa Lajos, babke omama Sidi.
Narodil sa priam v epicentre bratislavskej povojnovej, koloritom stále prvorepublikovej pestrosti, na Dunajskej ulici. Chlapci z bohatších i chudobnejších rodín sa hrávali spolu, vraveli po maďarsky, nemecky, slovensky.
Trénovala v Pekle, raj si užila v Sarajeve Čítajte Kollárovitsovci, skôr buržoázna a právnická rodina, susedila s famíliou Satinských, majiteľmi chýrnej kaviarne.
Vyrastali tam budúce hviezdy, ktorých formovalo korzo, frajeriny, hádky o frajerky, občasné po papuli, záškoláctvo, štricáctvo, bohéma.
To posledné povýšila väčšina z týchto Bratislavčanov na akési starosvetské grandstvo.
Slávny srbský tréner bývalej Juhoslávie Dušan Osmanagič nepomenoval Bratislavčana inak ako „rytier bielej loptičky“.
Štefan Kollárovits
- Narodil sa 11. 5. 1945.
- Trojnásobný bronzový medailista z majstrovstiev Európy (1964 – družstvá, 1966 – jednotlivci, 1977 – družstvá).
- Je medzinárodným majstrom Anglicka, Írska, Walesu, Škótska, Švédska, Luxemburska, Poľska, Československa.
- Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu a zahraničný obchod na Vysokej škole ekonomickej, pracuje v obchodnej diplomacii.
- S manželkou Vierou majú dcéru Vieru, úspešnú klinickú psychologičku, vnukov, dvojičky Riška a Vladka, vnučku Lenku.
Aby mali koho nabiť
Pišta si pinkal o stenu. „Do pivnice ma zlanárili preto, aby mali koho nabiť,“ spomína Kollárovits na začiatky.
„Konkurencia i prehra nie sú príkorím, ale podmienkou rastu,“ vravel jeho otec, skúsený právnik, a malý syn si múdrosť zapamätal navždy.
Potom sa Kollárovitsovci presťahovali do iného epicentra, na sídlisko Päťsto bytov. Hrali sa tam spolu Dzurilla, bratia Šťastní, basketbalisti, hokejisti a v pivniciach neskorší stolní tenisti.
„Nepopieram, niekedy sme si zahrali aj o pár korún. Raz to jeden z mojich kamarátov chcel vzdať, vraj, nech to dohrám. Vyhral som,“ hovoril Kollárovits o prvých úspechoch.
Všimol si ho Tokár
Všimol si ho päťnásobný majster sveta František Tokár, jeho druhý otec. „Bolo to ako sen, trénoval i hrával som s päťnásobným majstrom sveta,“ spomínal.
