Je dosť možné, že ste ju v meste už zazreli. Je neprehliadnuteľná, ale jej cesty sú nevypočitateľné. Hovorím o panej s metlou v oranžovej reflexnej veste na kolieskových korčuliach, pohybujúcej sa závratnou rýchlosťou, vždy so zapnutým rádiom, z ktorého sa rinú odrhovačky. Neviem, či je súčasťou nejakých aktivačných prác, alebo zametá a brázdi ulice len tak pre seba.
Alebo bratislavský Karel Gott. Ten zas chodí s kufrom a spieva. Často práve Karla Gotta, ale jeho repertoár je určite širší. Pre niekoho žobrák, pre iných alternatívny umelec.
Potom je tu niekto, čiu mestskú produkciu len čítame, naživo ho vidíme málokedy. Srdiečkový prorok. Ten, čo nalepuje žuvačkami vo všetkých možných podchodoch a na všetky možné stĺpy svoje posolstvá hlavne o konci sveta. Balansujú na okraji spoločnosti, no bez nich by Bratislava nebola mestom. Možno sa o nich raz bude hovoriť podobne ako o Schöne Nácim.
Ktovie, ktorému z nich ešte raz postavíme na pamiatku sochu.
Autor: Lucia Satinská
