BRATISLAVA. Futbalové dvojčatá Ján a Jozef Čapkovičovci získali vo futbalovej kariére v slávnej ére československého futbalu takmer všetko. Ján hral na svetovom šampionáte v roku 1970, Jozef je majstrom Európy z roku 1976. Jediné, čo oboch mrzí, že nikdy nenastúpili za reprezentáciu spolu.
Čambal bol esom tímu zlatých chlapcov Čítajte Najväčšia šanca zahrať si spolu aspoň v jednom medzištátnom zápase sa črtala v roku 1974. Trénerská dvojica Václav Ježek – Jozef Vengloš skúšala rôzne zostavy, stavala nový tím, ktorý to dotiahol až k zlatým medailám na ME 1976 v Juhoslávii.
Ján hral v priateľskom zápase vonku proti NDR v marci 1974, Jozef proti rovnakému súperovi v auguste toho istého roka doma. Ján mal víťaznú derniéru, Jozef premiéru.
V tých časoch sa medzištátne zápasy nezvykli hrať propagačne, mali silný prestížny význam. Bratia mali aj ťažké srdce na trénerov, že ich nepostavili aspoň na chvíľu spolu, hoci sa to núkalo. Jozef hovoril, že útok Masný – Švehlík, Ján Čapkovič bol iste najlepší v Československu.
S Barcelonou
„Katastrofa. Ak by nás zaradili, boli by sme prvé dvojčatá na svete v národnom tíme. Ešte pred Kerkhofovcami z Holandska,“ hovoril Jozef, ktorý má československé prvenstvo, ktoré sotva niekto prekoná. Za majstra Európy ho korunovali v roku 1976, sedem rokov predtým vyhral zo Slovanom Bratislava PVP vo finále nad FC Barcelona 3:2.
Za najslávnejší deň svojej futbalovej kariéry považujú bratislavské dvojčence práve ten 21. mája 1969 na štadióne Svätého Jakuba v Bazileji. Boli oporami Slovana, ktorý vtedajšiu druhú najvýznamnejšiu európsku klubovú súťaž vyhral.
Ondruš tipoval belehradský triumf Čítajte Slovan viedol v prvom polčase 1:0 a 2:1. Nezabudnuteľný Karol Jokl hodil aut rafinovane na rýchleho Jána Čapkoviča. Ten utiekol aj jedinému Španielovi, ktorý za ním lapal dych, a elegantne prehodil vybiehajúceho Sadurního.
Bol to rozhodujúci okamih stretnutia. Jokl a Ján Čapkovič si rozumeli tiež akoby boli bratmi. Úžasný technik vedel presne vystihnúť moment, keď sa „Čapák“ rozbehol. Jano vedel stovku za 11 sekúnd (Jožo dokonca za 10,8 s), z desiatich šancí osem premieňal. S rovnou stovkou je členom klubu ligových kanonierov.
Z dnešného pohľadu by sa mohlo zdať, že úspech v Bazileji bol z ríše snov.
„V tej dobe sme nerobili rozdiely medzi mužstvami. Bolo nám jedno, či hráme proti Manchestru United či Barcelone. Do každého zápasu sme išli s tým, že vyhráme. Nebáli sme sa Angličanov, Nemcov. Paradoxne, väčšie obavy sme mali z Rumunov, Bulharov a najmä Juhoslovanov,“ vravel v rozhovore pri príležitosti ich šesťdesiatky (narodili sa 11. januára 1948) pre SME Ján Čapkovič.
