BRATISLAVA. Náčrt celomestských pravidiel, ktoré predkladá Ivo Nesrovnal poslancom mestských častí, sú už druhým pokusom primátora Bratislavy o zavedenie „poriadku v parkovaní“. Vo februári pripravoval podpísanie memoranda o spolupráci pri zavádzaní jednotnej parkovacej politiky so starostami mestských častí. Tí to však vtedy jednomyseľne označili za zbytočný akt a na podpis neprišli.
Terajší Nesrovnalov návrh má v porovnaní s návrhom jeho predchodcu Milana Ftáčnika, ktorý svojho času neprešiel cez mestské zastupiteľstvo, spoločné delenie vodičov na domácich, teda rezidentov s trvalým pobytom v Bratislave, a cudzích (abonentov).
Domáci by mali podľa Nesrovnalovho nariadenia mestskej časti, v ktorej bývajú, zaplatiť ročne za prvé auto od 20 do sto eur, čo ich oprávni zaparkovať na miestnych komunikáciách. No bez záruky, že nájdu parkovacie miesto. Výšku poplatku za každé ďalšie vozidlo nastavil magistrát až na maximálne 50-násobok tejto sumy. Počet rezidenčných kariet pre jedného domáceho obyvateľa alebo na jeden byt, ako aj výšku poplatkov by mala určovať mestská časť.
Cenu takzvanej abonentskej karty pre vodičov, ktorí v mestskej časti nemajú trvalé bydlisko, stanovuje primátorov návrh na minimálne päťnásobok a maximálne 50-násobok ceny rezidentskej karty. Mestské časti by sa tak mohli pohybovať v obrovskom cenovom rozmedzí od sto do 5000 eur ročne.
Poplatky by sa mali deliť v pomere 70 až 75 percent pre mestskú časť a 25 až 30 percent pre hlavné mesto.
Dodatočná daň bez pridanej hodnoty
Nesrovnalov návrh neschválili v Karlovej Vsi či v Dúbravke. Schválilo ho napríklad zastupiteľstvo mestskej časti Staré Mesto, aj keď s mnohými pripomienkami. Staromestskí poslanci, ktorí za návrh nehlasovali, ho však považujú len a predovšetkým za spoplatnenie parkovania.
„Zaviesť spoplatňovanie parkovania bez vytvorenia nových parkovacích možností nepovažujeme za dobrý začiatok,“ vraví staromestská poslankyňa Martina Uličná. Mesto podľa nej nemá pripravenú výstavbu záchytných parkovísk a parkovacích domov na okraji mesta s napojením na mestskú hromadnú dopravu. „Úvahy pána primátora o záchytných parkoviskách v Perneku, odkiaľ je do centra Bratislavy 35 kilometrov, v Pezinku (21 kilometrov) či v Senci (31 kilometrov) asi neboli myslené vážne,“ myslí si Uličná.
„Bratislavská MHD, ktorá by mala zredukovať počet áut v uliciach, je drahšia ako pražská,“ tvrdí ďalší staromestský poslanec Vladimír Palko, „no svojou kvalitou nie je schopná konkurovať automobilovej doprave, a to aj napriek zápcham.“ Spolu s poslancom Tomášom Zieglerom považujú primátorov návrh len za ďalšiu dodatočnú miestnu daň bez akejkoľvek pridanej hodnoty.
Staré Mesto zaviedlo ako prvé a zatiaľ jediná mestská časť v Bratislave rezidenčné parkovanie už v roku 2010. Domáci platia za vydanie parkovacej karty, ktorá im však nezaručuje, že nájdu miesto na zaparkovanie, len manipulačný poplatok desať eur ročne.
Množstvo pripomienok
Primátor na facebooku poďakoval aj „poslancom miestneho zastupiteľstva v Petržalke, ktorí návrh nariadenia k parkovacej politike schválili jednomyseľne“. Petržalskí poslanci pritom vlani v septembri neschválili návrh starostu Vladimíra Bajana, ktorý chcel riešiť parkovanie cez súkromnú firmu so zvláštnym pozadím, ktorá je aktívna v Košiciach.
Jedným z iniciátorov vtedajšieho odmietnutia Bajanovho návrhu bol petržalský a mestský poslanec Milan Vetrák a jeho kolegovia poslanci Peter Cmorej a Ivan Uhlár. Keďže primátorov návrh sa ničím podstatným nelíši od Bajanovho, čo motivovalo poslancov zmeniť názor?
„Pán primátor to na facebooku trochu prikrášlil,“ hovorí Vetrák. „Hlasovali sme síce jednomyseľne, ale s množstvom pripomienok. Nestačí len inkasovať poplatky a nič za ne neposkytnúť. Žiadame skvalitniť MHD, spracovať koncepciu budovania záchytných parkovísk či viazať časť finančných prostriedkov na budovanie parkovacích kapacít pre lokalitu, kde budú vyzbierané,“ dopĺňa Vetrák.
Praha ako inšpirácia
Aj ďalší petržalský poslanec Vladimír Dolinay si myslí, že parkovacia politika nesmie byť len o poplatkoch. Na svojom blogu uvádza ako inšpiráciu Prahu, kde uvažujú, že k parkovacej kartičke ponúknu aj zvýhodnený celoročný lístok na mestskú hromadnú dopravu. Nezvýhodnený celosieťový (vrátane metra) tam stojí 135 eur, čo je asi polovica bratislavskej ceny.
Po aprílovom zvýšení poplatkov zaplatí Pražan za rezidenčné parkovanie v modrej zóne, ktoré fungujú v štyroch mestských častiach s takmer 200-tisíc obyvateľmi, jednotne v prepočte 45 eur, dôchodca nad 65 rokov necelých 14 eur. Elektromobily sú nespoplatnené. Aj v Prahe sa platí len za právo zaparkovať bez záruky, že rezident nájde voľné parkovacie miesto.
V auguste spoplatnia parkovanie za rovnakých podmienok ďalšie tri mestské časti s vyše 300-tisícmi obyvateľov. Spolu tak bude mať Praha vyriešené rezidenčné parkovanie pre viac obyvateľov, ako má Bratislava.
Všetky pražské parkovacie zóny, teda nielen modrá, ale aj fialová (so zmiešaným režimom pre rezidentov, abonentov, majiteľov nehnuteľností i návštevníkov), oranžová (na krátkodobé parkovanie všetkých) a zelená (záchytné parkoviská P+R, teda zaparkuj a choď, ktoré sú v okrajových častiach Prahy v tesnej blízkosti verejnej dopravy) majú jedného správcu. Je ním Technická správa komunikací hlavného mesta Prahy. Tá cez svoj web parkujvklidu.cz ponúka aj rezerváciu parkovacieho miesta pre návštevníkov Prahy.
Chaos nielen s parkovaním je v Bratislave podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského preto, že v Bratislave spravuje cesty 200 až 500 rôznych správcov. Často podľa neho ide aj o súkromné osoby, ktoré ani nevedia, že sú správcami.
