BRATISLAVA. Pomoc ľuďom bez domova, ktorí žijú v hlavnom meste a prišli zo všetkých kútov Slovenska, by nemala byť finančne len na pleciach mestskej samosprávy. Myslí si to primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal.
"Je to vec, ktorá presahuje hranice Bratislavy. Zatiaľ tieto financie vyčleňujeme z rozpočtu Bratislavy, platia to Bratislavčania. Viem, že niektoré mestské časti majú dielčie iniciatívy vo vzťahu k ľuďom bez domova, Petržalka, Nové Mesto, ale v zásade je to na bedrách hlavného mesta a nikto nám nepomáha," skonštatoval Nesrovnal.
Pomoc od štátu
Primátor sa chce preto v tejto súvislosti obrátiť na všetkých kompetentných, aby sa v oblasti pomoci ľuďom bez domova postupovalo systémovo. Medzičasom sa už obrátil aj na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera so žiadosťou o stretnutie. "Pripravuje sa nový zákon o sociálnych službách. My máme k tomu čo povedať. Stretneme sa s ministrom, budeme to riešiť," doplnil Nesrovnal.
Pomoc bude zároveň žiadať aj od štátu. To, do akej miery, by malo vyplynúť aj z výsledkov novembrového plánovaného sčítania ľudí bez domova a dotazníkového prieskumu. Primátor zároveň zdôraznil, že mestská samospráva sa problematike bezdomovcov venuje aktívne a za posledné roky sa finančná pomoc zvýšila šesťnásobne. V tejto súvislosti pozitívne hodnotí aj prácu komunít a neziskových organizácií, ktoré poskytujú služby ľuďom bez domova.
Zodpovednosť
Po prevzatí jednoznačnej zodpovednosti za riešenie bezdomovectva zo strany štátu volajú pritom aj mnohé organizácie pracujúce s ľuďmi bez domova. Malo by pritom ísť o zodpovednosť legislatívnu, metodickú i finančnú. Organizácie sú totiž presvedčené, že súčasné nastavenie systému ľuďom bez domova nepomáha a bezdomovectvo vidia skôr ako "horúci zemiak", ktorý si medzi sebou prehadzuje štát s mestom, obcami a krajom.
Žiadajú preto zásadné systémové zmeny, napr. aj zadefinovanie Národnej stratégie prevencie a riešenia bezdomovectva a vyčlenenie finančných prostriedkov aj zo strany štátu, pričom z tohto balíka by mohli peniaze na pomoc bezdomovcom čerpať práve jednotlivé kraje a mestá.
"Konkrétne riešenia vidíme napr. v prebratí niektorých finančných kompetencií naspäť smerom k štátu alebo čiastočného spolufinancovania mestských kompetencií štátom," poukazuje riaditeľ občianskeho združenia (OZ) Vagus Sergej Kára. Práve to by sa malo tiež presadzovať pri tvorbe nového zákona o sociálnych službách. Podľa neho sa dá napr. hovoriť o sociálnych službách v spojitosti s nízkoprahovými dennými centrami, terénnou sociálnou službou, krízovými intervenciami či útulkami.
ä
hl sat
