Petržalka. Leto, plavky, voda. Nie však chlórovaná v bazéne, ale riečna. A to všetko v centre mesta.
Výjav známy najmä zo západných miest. Mestským plážam sa tam tešia domáci i turisti.
A jedna taká by mala vzniknúť aj v Bratislave. Nebude tu však mať premiéru.
Pamätníci si totiž spomínajú na prírodné kúpalisko Lido na petržalskej strane Dunaja medzi Starým mostom a dnešným mostom Apollo.
Nachádzalo sa tam zhruba od roku 1920. Okrem kúpania v rieke na Lide časom pribudol aj bazén. V roku 1944 ho však neminulo bombardovanie. Po vojne prírodné kúpalisko obnovili. Postavili tam aj stánky s občerstvením, ležadlá, tenisové kurty i prezliekarne. Bratislavčanom slúžilo do 90. rokov.
Rozhodne mesto
Myšlienky o obnove Lida sú živé roky. Až teraz však dostávajú reálne obrysy.
Dve skupiny aktivistov v minulých dňoch rozbehli diskusie o využití priestoru bývalého Lida. Kým predstavitelia projektu Lido lagúna ukázali koncept len v blízkosti brehu rieky, iniciatíva Nové Lido sa zamerala na širšie územie. Obe skupiny sa však zhodujú na tom, že priestor treba vrátiť Bratislavčanom. „Predstavou je vytvoriť verejný priestor na oddych, rekreáciu a šport s verejnou plážou na brehu Dunaja,“ povedal spoluautor návrhu Lido lagúna Martin Mišík.
Oba projekty sú iba návrhmi. Konečné slovo má mesto. Tomu totiž patria pozemky, na ktorých by mala pláž stáť.
„Vítame všetko, čo skultúrni verejné priestory a zlepší trávenie voľného času Bratislavčanov,“ uviedla tlačová referentka magistrátu Iveta Kešeľáková.
Aj s palmami
„Na Lido sme sa chodili v lete kúpať takmer každý deň. Voda bola vždy príjemne osviežujúca. S dievčatami sme si zo šatiek uväzovali dvojdielne plavky – tie totiž dovtedy ešte neboli, a chlapcom sa to veľmi páčilo,“ spomína na študentské časy v 80. rokoch Magdaléna Gašová.
Lido bolo pred vojnou i po nej, miestom stretnutia všetkých vekových kategórií. A aby mal priestor na oddych tú správnu atmosféru, medzi vojnami na Lido doviezli z botanickej záhrady aj palmy.
Podobnú oázu pokoja chcú na pravý breh Dunaja medzi Starý a Prístavný most vrátiť viacerí architekti a aktivisti.
Dva návrhy: prvý
Občianska iniciatíva Lido lagúna predstavila projekt, v rámci ktorého počíta s úpravou územia pred hrádzou smerom k Dunaju. „Naším zámerom je vytvoriť skutočnú mestskú pláž na mieste, ktoré má tradíciu. Chceme prepojiť mestský život s prírodným prostredím,“ priblížil spoluautor projektu Martin Mišík. Dunaj je totiž podľa neho dominantným prvkom mesta a treba ho využiť.
Pláž by mala byť približne štyristo metrov dlhá a 35 široká. Viesť by mala popod most Apollo až po Soví les. Ten je chránenou oblasťou. Podľa ochranárov by však mohla byť do revitalizácie brehu rieky zapojená aj táto lokalita.
Predstavený návrh riešenia podľa Mišíka nie je definitívny. Dotvárajú ho ešte stále nápadmi od laikov i odborníkov.
Počítajú v ňom aj s vodákmi, ktorí majú v tejto lokalite lodenice už takmer sto rokov. Súčasťou by mal byť aj mestský park. Uvažuje sa tiež o vybudovaní prístavu pre motorové člny pod Starým mostom.
Petíciu prezrú poslanci
Zástupcovia Lido lagúna podali minulý týždeň na magistrát petíciu za vytvorenie mestskej pláže. Za tri týždne vyzbierali 4500 podpisov. „Je to jasná objednávka verejnosti,“ skonštatoval člen petičného výboru Matúš Janota.
Petíciu odovzdali primátorovi Ivovi Nesrovnalovi preto, lebo pozemky, kde by mala pláž vzniknúť, patria mestu. To podľa Mišíka dlhodobo tvrdí, že pravým brehom Dunaja sa bude zaoberať až potom, keď zrevitalizuje ľavý breh.
„Vybudovanie mestskej pláže je sympatický projekt, ktorý má snahu obnoviť prvky starej Bratislavy,“ zhodnotila tlačová referentka magistrátu Iveta Kešeľáková.
Na úrade petíciu evidujú. Musia ju však preskúmať odborníci a následne ju predložia mestským poslancom na prerokovanie.
„Zámery zatiaľ neboli mestu oficiálne predložené na zaujatie a vydanie stanoviska, takže sa k tomu v tejto chvíli nemôžeme adekvátne vyjadriť,“ uviedla Kešeľáková na margo toho, či mestskú pláž magistrát postaví.
Mesto s otázkou vybudovania pláže vyzýva Spolok architektov Slovenska podľa jeho členky Zoje Droppovej už dlho. Vlani sa so zástupcami magistrátu stretli a dohodli sa na vypracovaní koncepcie spojenia brehov podľa vzoru Prahy. No doteraz ju nevideli.
„Veľkým plus je, že projekt nie je v rozpore s územným plánom mesta,“ povedala námestníčka primátora Iveta Plšeková. Problém je, že ho treba prispôsobiť a kým sa na niečom obe strany dohodnú, je podľa nej už neaktuálny.
A čo na to Petržalka? „Priestor okolo rieky si zaslúži architektonickú súťaž, aby sa ďalej rozvinul,“ myslí si zástupca petržalského starostu Michal Radosa.
Dva návrhy: druhý
O zmenu priestoru petržalského nábrežia prejavili záujem aj iniciátori z nedávno vzniknutého združenia Nové Lido.
Stoja za ním viacerí známi architekti a developeri ako J&T Real Estate a HB Reavis.
V návrhu neriešia iba podobu nábrežnej promenády, ale aj pozemkov za hrádzou smerom do vnútrozemia. Ide o priestor okolo 50 hektárov, čo je porovnateľné s rozlohou historického centra. Pozemky tu však patria viac ako desiatim rôznym vlastníkom.
„Toto je to miesto, kde môže vzniknúť spojená Bratislava, a nie stále oddeľovať Staré Mesto a Petržalku,“ vysvetlil architekt Juraj Benetin.
Návrh hovorí o centrálnom parku, námestí s budovami a bulvárom oproti Eurovei, obchodmi, reštauráciami, oddychovými zónami či odbočkou pre električky. Nápad by sa podľa Benetina mohol pretaviť do reality až o desaťročia.
