STARÉ MESTO. Bratislava potrebuje dobré nápady, ako ju zlepšiť a skrášliť v nej verejné priestory. A veľa takých má aj občianske združenie My sme mesto - budeme ich postupne predstavovať. Tento raz prinášame zaujímavý projekt, ako by mohla vyzerať Židovská ulica.
Židovská ulica, niekdajšie centrum pôvodnej židovskej štvrte, v súčasnosti predstavuje „jazvu“ mesta. Ulicu zničil začiatkom 20. storočia rozsiahly požiar a neskôr aj druhá svetová vojna. Najviac však doplatila na výstavbu Mosta SNP v 60. rokoch, keď ju radikálne zúžili.
„Židovská ulica je miestom, k de bol zbúraný obrovského kus Bratislavy, ako aj židovská synagóga. Ak by ulica zostala v pôvodnej podobe, mentálne prepojenie jadra Starého Mesta a Hradu by bolo omnoho väčšie,“ myslí si architekt Matúš Vallo. A preto prišiel jeden zo zakladateľov združenia s nápadom, ako skrášliť vzhľad Židovskej ulice.
Chodník ako pre „hobitov“
Problém ulice je v podstate jednoduchý. Je príliš úzka. Má pritom aj dva chodníky, jeden z nich má však len pol metra. A na druhom, približne dvojmetrovom, sú vyznačené parkovacie miesta a tak je stále olemovaný autami.
Práve problém so šírkou ulice sa snažilo vyriešiť Občianske združenie My sme mesto pod taktovkou Valla. „Päťdesiat centimetrový chodník je pre chodcov nedostačujúci. Mali sme pocit, že sa s touto ulicou musí niečo spraviť,“ uviedol Matúš Vallo.
V roku 2015 prišlo združenie s nápadom, ako stiesnený priestor na Židovskej vyriešiť.
„Povedali sme si, že skúsime ulicu zastrešiť,“ povedal Vallo. To znamená ulicu predĺžiť do priestoru nad tú pod ňou.
Zastrešenie Staromestskej ulice je však dávna téma Bratislavy. Dopravná tepna, bez ktorej by situácia v meste bola katastrofou, rozdeľuje historické jadro Bratislavy. Napriek tomu, že mnohí pamiatkari oceňujú odhalené hradby a existujúcu stopu pôvodnej vodnej priekopy, rozdelenie je traumou mesta.
V návrhu z roku 2015 predstavilo združenie verejnosti lávku širokú 21,5 metra, ktorá mala slúžiť ako oddychový priestor so zeleňou. Ako uviedol Vallo, združenie sa spojilo s rakúskou firmou, ktorá vyrába betónové nosníky a má už skúsenosti so zastrešením takýchto dopravných tepien. Napríklad v Rakúsku.
„Ich slovenskej pobočke sa nápad veľmi páčil a urobili nám aj cenovú ponuku. Projekt môže byť veľmi reálny a nebol by ani tak finančne nákladný,“ doplnil Vallo.
Projekt by síce podľa neho Židovskú ulicu nerozšíril, ale pomohol by na nej urobiť námestie, ktoré by zároveň slúžilo ako „predpolie“ hradbám.
„Ak by sa napríklad na takomto námestí konal trh, dalo by sa z neho prejsť na mestské hradby, čím by sa krásne prepojilo centrum,“ uviedol.
Zastrešenie ulice je v nedohľadne
Mesto však na tento projekt nereagovalo. „Bohužiaľ, nedali nám dostatočný priestor vysvetliť, že ide o reálny projekt, ktorý nemusí stáť milión,“ myslí si Vallo.
Magistrát má však iný názor. „Na takéto veľké investičné projekty, ako je rozšírenie Židovskej ulice, treba pomerne veľké finančné zdroje a to je, vzhľadom na to, ako nespravodlivo je mesto financované, veľmi ťažké. Plánujeme do budúcna robiť viaceré zaujímavé projekty na revitalizáciu verejných priestorov,“ uviedla hovorkyňa bratislavského magistrátu Ivana Skokanová.
Veľké investičné projekty musí schváliť mesto, Židovská ulica však spadá do správy mestskej časti Staré Mesto.
Jej vedenie prišlo s vlastným projektom, ako ulici pomôcť. Ten je financovaný zo zdrojov viazaných na predsedníctvo Slovenska v Rade Európskej únie. Na opravy súvisiace s hosťovaním európskych delegácií má pritom Staré Mesto vyčlenený dokopy milión eur.
V rámci staromestského projektu sa na Židovskej ulici vymení dlažba, osadia sa pamätné tabule s informáciami o histórii štvrti a z ulice sa vytvorí pešia zóna.
„Osobne si nemyslím, že ide o najlepšie riešenie, ale je legitímne a zlepší to Židovskú ulicu. Avšak spôsob, akým Staré Mesto tento návrh implementuje, je katastrofálny. A komunikácia s obyvateľmi je minimálna. Mám pocit, že si väčšina z nich ani neuvedomuje, že príde o možnosť parkovania pod svojím domom či v jeho blízkosti,“ zhodnotil Vallo. Dokončenie pešej zóny je zo strany Starého Mesta naplánované na jún 2016.
Počiatočný nápad
Projektov, aktivistov a združení na zlepšenie verejných priestorov v Bratislave bolo viac.
Víziu krajšej, lepšej a efektívnejšej Židovskej ulice mali aj členovia združenia My sme mesto v rámci prvých mestských zásahov ešte v roku 2008.
„Navrhli sme odstrániť 90- centimetrový múr, ktorý lemuje úzky chodník a ulicu tak rozšíriť drevenou lávkou, postavenou na oceľových konštrukciách zo Staromestskej ulice,“ prezradil Vallo.
Projekt však nebol dotiahnutý do konca. „Mesto si od nás objednalo realizačný projekt, na ktorého základe sme dali urobiť potrebné dokumenty a nacenenie. Vychádzalo to okolo 600-tisíc eur. Po voľbách sa však mesto projektom už ďalej nezaoberalo,“ vysvetlil Vallo.
