BRATISLAVA. Karol Divín ako prvý Európan zvládol trojitého rittbegera. Pred olympiádou v Squaw Valley 1960 na sústredení vo Vysokých Tatrách urobil pre televízne kamery práve tento náročný skok a natrhol si svalový úpon.
Nepela bol jednotkárom vo všetkom Čítajte Do Garmisch-Parten-kirchenu na majstrovstvá Európy ani nešiel. Veľa nechýbalo a nedostal by sa ani na olympiádu.
„Musel som vtedajšiemu vedeniu telovýchovy sľúbiť, že preteky dokončím. Aj štvornožky, tvrdil som,“ hovoril slávny krasokorčuliar v jednom z rozhovorov pre SME.
„Všetko zlé je na niečo dobré. Ešte som sa zlepšil v povinných cvikoch. Kalkuloval som – na skvelých zámorských skokanov Davida Jenkinsa a Donalda Jacksona nemôžem stačiť. Tak som do omrzenia cvičil osmičky, protizvraty, paragrafy.“
Stelesnenie elegána
Dvojnásobný majster Európy – 1958 z Bratislavy a 1959 z Davosu na ZOH 1960 skutočne po povinných cvikoch viedol. Po voľnej jazde ho predstihol iba Jenkins, Jacksona zdolal! Vyskákal všetky skoky, okrem trojitého rittberga, prakticky jazdil na jednej nohe. Ťažil z nedostižnej elegancie, ktorej dominovala povestná figúra – mesiac.
Nemci ho označili za pápeža krasokorčuľovania Čítajte Divínov prejav na ľade i v rozhovore je rovnaký. Maniere šľachtica, stelesnená slušnosť a úžasný rozprávačský talent. „Všade vo svete hovorím, že som Stredoeurópan. Žiadne miesto nepreferujem. Narodil som sa v Budapešti (22. februára 1936 – pozn. red.), vyrastal v Bratislave, najviac som sa kamarátil s viedenskými korčuliarmi. Existuje však spojivo – rieka Dunaj,“ začal kresliť životnú púť športovec, ktorý striedavo žije v Brne a u syna vo Vancouvri.
Priezvisko podľa Devína
„Mamin otec pochodil pol sveta, ako tretí Európan zostrojil lietadlo. Narodil som sa v Budapešti ako Karol Finster,“ rozpráva Karol Divín.
„V štyridsiatom štvrtom sme utekali pred frontom na západ. Skončili sme v Plzni, neskôr v Prahe. Dobré krasokorčuľovanie však bolo v Bratislave, tak sme sa presťahovali. Môj otec trénoval tento šport. Postrašili ho, že s priezviskom Finster by mohol mať problémy. Spomenul si, že jeho babička sa volala Divínová. A hrad Devín figuruje v niektorých prameňoch ako Divín. Vidíte, a sme pri Dunaji, ktorý tak krásne spája moju milovaná strednú Európu.“
Drahová je jedinou krasokorčuliarkou s medailou Čítajte Divínovci bývajú v klasickom panelákovom byte v Brne. V jednej izbe má tri krištáľové poháre. Slávne medaily schoval do dolnej zásuvky sekretára. Striebornú z olympiády venoval synovi. „Tú zlatú z Bratislavy mám radšej,“ pripomenul.
Krasokorčuliar spomenul svoju mládeneckú futbalovú záľubu: „Vždy, keď som sa mohol otcovi stratiť, išiel som si zakopať na Kuchajdu. Tam, kde dnes stojí štadión Interu, bola prázdna zvlnená pláň s viacerými improvizovanými ihriskami. Často som bral do ruky aj hokejku. Tatko nebol rád, ale pamätám si iba dve facky, ktoré som schytal. Od neho stačilo prísne slovo.“
Divín mal jedenásť, keď jeho otec prijal ponuku svetoznámeho odborníka Ivana Mauera pôsobiaceho v Slovane.
„Ak ma na krasokorčuľovaní niečo zabávalo, boli to skoky. Povinné cviky som sprvoti neznášal. Trénoval som ich od piatej do siedmej ráno pri malej lampe v rohu ešte nezastrešeného zimného štadióna,“ spomína Divín na začiatky, v ktorých urobili prelom majstrovstvá Európy 1957 vo Viedni.
„Po povinných cvikoch som bol tretí, ale zakorčuľoval som najlepšiu voľnú jazdu. To ma posunulo na druhú priečku.“
Bratislavský šampionát
O rok bol šampionát v Bratislave.
Martina Skotnického prinútili emigrovať Čítajte „Mal som trému. Vrcholná súťaž bola ani nie tristo metrov od môjho bydliska na Českej ulici. Už som bol jedným z favoritov, prišlo sa na mňa pozrieť more priateľov a, samozrejme, spolužiačok. Našťastie, vyhral som, hoci som nebol s výkonom celkom spokojný.“
Karol Divín sa stal neskôr dobrým trénerom. V mladosti bol skôr horším žiakom: „Vždy som musel niečo doháňať. V Prahe češtinu, v Bratislave slovenčinu, doma sme sa zhovárali po maďarsky s prvkami česko-slovenčiny. Malo to výhodu, spozoroval som talent na reči. V krasokorčuliarskom svete už v mojich časoch prevládala angličtina. Pustil som sa do nej. Ruština a nemčina mi problémy nerobili.“
O súčasnom krasokorčuľovaní hovorí: „Počet obrátok skokov je asi konečný. Päť obrátok by zvládol tak Michael Jordan, ktorý by senzačne korčuľoval. Nevylučujem, že sa nájde niekto, kto zvládne všetky štvoráky. Som však presvedčený, že do popredia sa bude drať podanie. Napríklad ideálne pekný skok je vysoko-ďaleký.“
