BRATISLAVA. Ťažba v Mestských lesoch v Bratislave by sa mala zvýšiť zo súčasných 5000 metrov kubických (m3) za rok, inak dôjde k prestarnutiu porastov, nevyužívaniu ich hospodárskeho potenciálu, k zhoršovaniu ich kvality či k možnému ohrozovaniu návštevníkov lesa suchými konármi. Tvrdí to starosta bratislavskej Devínskej Novej Vsi a poslanec mestského zastupiteľstva Milan Jambor.
Vychádza pritom z analýzy, ktorá bude na jeho návrh súčasťou materiálu o mestských lesoch na najbližšom mestskom zastupiteľstve.
Škodlivé pre les
Plánovaná ťažba v mestských lesoch sa znížila na základe uznesenia bratislavského mestského zastupiteľstva z októbra 2014. Bratislavskí poslanci sa vtedy zhodli na tom, aby maximálny priemerný objem úmyselnej ročnej ťažby bol 5000 m3 ročne. Podľa Jambora je takéto obmedzenie ťažby pre les škodlivé. Ako tvrdí, za ostatných 50 rokov sa v bratislavských lesoch ťažilo ročne priemerne 18.000 m3 dreva.
"Hovoril som so súčasným aj bývalým riaditeľom Mestských lesov Bratislava a aj s inými odborníkmi na les. Všetci mi jednoznačne potvrdili, že toto uznesenie lesu škodí a o pár rokov budeme potrebovať ešte viac peňazí na zachovanie rekreačnej funkcie lesov," uviedol pre TASR. O koľko sa má ťažba presne zvýšiť nechá na nezávislých odborníkov. "Netvrdím, že sa má ťažiť presne 18.000 m3 dreva," podotkol Jambor.
Mestské lesy boli podľa neho vždy lesmi osobitného určenia - prímestské rekreačné lesy, v ktorých bola ťažba dreva realizovaná v súlade s pravidlami druhého stupňa ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. "Nerozumiem, čo je zlé na prebierkovej ťažbe, ktorá lesu pomáha, zmladí ho a les sa stáva silnejším," skonštatoval starosta. Taktiež upozornil, že Bratislava pre zníženú ťažbu v mestských lesoch prichádza ročne o 300.000 eur.
Ťažba v lesoch
Rudolf Ivičič z Mestských lesov v Bratislave pre TASR uviedol, že súčasný stav lesných porastov v bratislavskom lesoparku je občanmi, lesníkmi a ochranárskymi združeniami považovaný za dobrý. Na dosiahnutie takéhoto stavu bola podľa jeho slov v minulých desaťročiach použitá stratégia vyrúbania drevnej biomasy aká v príslušnom čase a území narástla.
"Výmera 'lesoparku' je 3000 ha a ročný prírastok dreva je tu 6 m3/ha. Z toho vyplýva, že ročný potenciál prírastku dreva v lesoparku je 18.000 m3," vysvetlil Ivičič. Nezasahovaním do ekosystémov mestských lesov sa podľa neho drevná biomasa bude akumulovať a bude znižovať priechodnosť a obslužnosť územia. "Súčasný priaznivý stav je udržateľný iba nepretržitou kultiváciou územia," podotkol s tým, že z pohľadu človeka užívajúceho les na rekreáciu je potrebné ťažiť 18.000 m3 dreva. Ako tvrdí, človekom exploatované lesné ekosystémy prosperujú rovnako dobre ako pralesy, v ktorých sa žiadna ľudská činnosť nevykonáva.
So zvýšenou ťažbou v bratislavských lesoch však nesúhlasí iniciatíva Naše Karpaty. Zníženie ťažby na aktuálnu úroveň bolo podľa nej súčasťou balíčka opatrení na podporu rekreácie a športu.
"Ide o kompromisné riešenie vedenia mesta Bratislavy, odborníkov, ochranárov a občianskej verejnosti. Zvyšovať ťažbu dreva v čase, keď Bratislavčania žiadajú zvýšenie ochrany lesov tak, ako nikdy predtým, považujeme za neprofesionálne," uviedol pre TASR Marek Páva. V rekreačných lesoch musí byť podľa neho prioritná rekreačná funkcia, nie ťažba dreva. Ako príklad uvádza mestské lesy v Prahe, kde podľa jeho slov ťažia sotva polovicu prírastku a zvlášť sa zameriavajú na uspokojenie nárokov verejnosti na rekreáciu. "V Mestských lesoch Bratislava je nutné v prvom rade hospodáriť šetrnejšie, udržiavať lesné cesty a chodníky, neťažiť po daždi a dbať na estetickú funkciu," skonštatoval.
gru sat
