Ešte nikdy som nezažila rozhojdaný Most SNP. Až počas Bratislavského majálesu! Autobusové spoje boli beznádejne preplnené, tak sa ľudia po koncerte húfne vydali do mesta po moste. Boli tam davy. Všetci pokojne kráčali v rovnakom smere. Niektorí si pospevovali, iní štebotali, ďalší vykrikovali, jednoducho festivalová atmosféra. Niečo však nesedelo. Most sa hojdal. Ľudia ho nevedomky rozkývali tým pravidelným rytmom chôdze. Bolo to, ako keby ste išli v idúcom vlaku. Alebo na reťazovom mostíku niekde na ihrisku či v lese nad potokom.
Najprv sa mi to páčilo. Bolo to také nezvyčajné. Ale potom, priznávam sa, som sa začala báť. Spomenula som si na všetky tie výstrahy, ako po moste nesmie pochodovať vojsko, aby nenarušilo statiku. Zľakla som sa a pridala do kroku. Podľa všetkého sa však most nezrútil. Aspoň sme si overili, že dobre péruje.
Autor: Lucia Satinská
