é plastové sedadlá a iné menej tradičné pomôcky. Najzaujímavejšou atrakciou pre tínedžerov bol však slalom na sánkach po chodníku pomedzi chodcov až na zastávku trolejbusu. Kaskadérom neprekážali ani fľaky odkrytého asfaltu a tí najodvážnejší prestupovali priamo zo sánok do trolejbusu.
Ako povedali správcovia lyžiarskych vlekov, táto sobota bola z hľadiska návštevnosti podpriemerná. Kým tesne po Vianociach sa čakalo na lístky viac ako pol hodiny, túto sobotu poobede stálo v rade asi dvadsať ľudí. „Po víkende musím znovu nastúpiť do práce, takže som využil posledné voľno. Aj napriek tej zime som spokojný, trať je v poriadku,“ povedal nám Martin, jeden z lyžujúcich. S neľútostným mrazom si návštevníci poradili rôzne, pomáhal teplý čaj z termosky alebo návšteva niektorého z bufetov. Objavila sa však aj minipiecka, ktorú si na svah priviezla jedna z lyžujúcich rodín.
Bláznivo rotujúce boby či nepredvídateľným smerom letiace sánky neboli na svahu žiadnou zriedkavosťou. Niekoľko vyjazdených „tobogánov“ smerovalo aj pomedzi stromy, deti si trať zatraktívnili bubnami. Kto skúšal absolvovať skok na plastových sedadlách či boboch, vie, že prežiť pád na zadok bez ujmy možno asi len v detskom veku.
Na Kamzíku je zatiaľ snehu dosť. Ak sa však chystáte lyžovať či sánkovať, nezabúdajte na stále silný mráz a mimoriadne klzký terén. Na niektorých miestach by ste určite využili aj snehové reťaze na topánky.
MIRO GRMAN
