RUŽINOV. Proti plánovanej výstavbe náhradných nájomných bytov na Astronomickej ulici v bratislavskom Ružinove obyvatelia bojujú aj petíciou. Pod ňu sa už podarilo vyzbierať približne 2 000 podpisov. V petícii obyvatelia vyslovujú svoj nesúhlas s plánovanou výstavbou náhradných nájomných bytov a žiadajú zrušiť vyhlásené verejné obstarávanie.
Ružinovčania tiež požadujú zmeniť funkciu územia, kde by mala nová bytovka vyrásť, z viacpodlažnej výstavby na park a do vykonania zmeny vyhlásiť na tomto mieste stavebnú uzáveru. Po vyzbieraní potrebného počtu podpisov sa chcú obyvatelia s petíciou obrátiť na bratislavské mestské zastupiteľstvo. O petícii agentúru SITA informoval ružinovský poslanec Martin Patoprstý.
Byty, ktoré chce bratislavská radnica postaviť na Astronomickej ulici, majú slúžiť ako náhradné bývanie pre obyvateľov z reštituovaných domov. Obyvatelia z okolia však s výstavbou nesúhlasia, k tejto téme sa v utorok popoludní stretli aj so starostom Ružinova Dušanom Pekárom. Podľa ružinovského poslanca Patoprstého prišlo približne 70 obyvateľov.
Okrem plánovanej výstavby sa riešil aj územný plán zóny Ostredky a stavebná uzávera, ktorú mestská časť obstaráva už od decembra 2013. "Ak by im to netrvalo tak dlho, tak dnes by mohla byť výstavba na Ostredkoch nemožná," konštatuje miestny poslanec. Ako dodal, na spoločnom stretnutí obyvatelia Ostredkov vyjadrili jasný nesúhlas s výstavbou, s ktorým sa stotožnil aj starosta Ružinova Dušan Pekár. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, ktorý vraj bol na stretnutie tiež pozvaný, sa podľa Patoprstého nezúčastnil. Ako však dodal, primátor je ochotný si so zástupcami nespokojných obyvateľov dohodnúť osobné stretnutie.
Dve lokality v Dúbravke
Na výstavbu náhradných nájomných bytov mesto vytypovalo zatiaľ štyri lokality, stavať chce na svojich pozemkoch. V dvoch lokalitách v bratislavskej Dúbravke - Na vrátkach a Pri kríži by malo pribudnúť 184 bytov. Mesto tu už rozbehlo aj verejné obstarávanie, v časti Pri kríži však výstavba naráža na odpor obyvateľov.
Podobne je to aj v Ružinove, kde chce mesto náhradné byty postaviť na Čmelíkovej a Astronomickej ulici. Obyvatelia Astronomickej ulice však tvrdia, že nová výstavba architektonicky a esteticky naruší prostredie svojou hmotou, ktorá sa v lokalite Ostredky nevyskytuje. Navyše podľa ľudí navrhovaná deväťpodlažná zástavba zatieni štvorpodlažnú susednú bytovku, jej blízkosť i nedostatok svetla zhoršia kvalitu bývania. Obyvateľom tiež prekáža, že pre výstavbu a plánovanú podzemnú garáž budú musieť padnúť zdravé stromy, čo podľa Ružinovčanov negatívne ovplyvní mikroklímu a zvýši hluk z električkovej trate v obytnej zóne.
Navyše zelený park je podľa miestnych využívaný psičkármi, v susedstve je výcvikový areál pre psy i veterinár. "Ak prídu aj o tento park, budú musieť venčiť viac v hlavnom parku, kde sa hrajú malé deti, čo zvýši napätie," zhodujú sa obyvatelia Ostredkov. Ružinovčania svoj nesúhlas spísali a zverejnili na stránke www.ostredky.sk, kde možno nájsť aj petíciu proti plánovanej výstavbe. S výstavbou na Čmelíkovej a Astronomickej ulici nesúhlasí ani mestská časť Ružinov, prekáža im, že výstavbe musí ustúpiť existujúca zeleň.
Lehoty
Hlavné mesto však pri obstarávaní náhradných bytov pre obyvateľov z reštituovaných domov v Bratislave už tlačí čas. Náhradné bývanie pre približne 580 žiadateľov musí samospráva zabezpečiť do konca tohto roka. Dovtedy totiž môžu obyvatelia ostať v reštituovaných bytoch za regulované nájomné, po uplynutí termínu bude obyvateľom stanovené trhové nájomné.
Ak mesto nestihne byty obstarať, od budúceho roka bude musieť žiadateľom, ktorým bol priznaný nárok na náhradné bývanie, doplácať rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným. Táto suma by sa mohla podľa odhadov bratislavskej radnice vyšplhať až na 4 milióny eur. Hlavné mesto si však podľa primátora Nesrovnala pre výšku dotácie od štátu na zabezpečenie náhradného bývania môže dovoliť stavať len na vlastných pozemkoch. Zo zákona je totiž na obstaranie jedného metra štvorcového bytu vyčlenených maximálne 1 000 eur, v tom sú zarátané aj náklady na vybudovanie potrebnej technickej infraštruktúry a na obstaranie pozemku na výstavbu.
Okrem Dúbravky a Ružinova má mesto vraj vytypované aj ďalšie lokality na výstavbu náhradných bytov, bez súčinnosti mestských častí, ktoré vydávajú stavebné povolenia, však výstavba podľa radnice nebude možná. Hlavné mesto by chcelo iniciovať aj zmenu zákona, ktorá by do budúcnosti zlepšila podmienky pri riešení získavania náhradných nájomných bytov.
Za vyprataný byt v reštituovanom dome môže Bratislavčan získať náhradu, ktorá je limitovaná počtom osôb. Jednej osobe bude pridelený byt s maximálnou výmerou 45 metrov štvorcových, pre dve až tri osoby je maximálna rozloha nového bytu 60 metrov štvorcových a pre štvor- až päťčlennú rodinu ide o trojizbový byt s výmerou do 75 metrov štvorcových. Nesmie ísť pritom o holobyty, náhradné byty musia byť vybavené v takom štandarde, aby sa dali hneď užívať.
