Študijné programy japončiny a čínštiny sa otvárajú každé tri roky

Štúdium orientálnych jazykov priťahuje mnohých záujemcov.

Katedra jazykov a kultúr krajín východnej Ázie ponúka v súčasnosti dva šesťročné študijné programy magisterského stupňa štúdia. Sú to japonský jazyk a medzikultúrna komunikácia a čínsky jazyk a medzikultúrna komunikácia. Oba programy sú jedine v ponuke Filozofickej fakulty UK. V tomto školskom roku otvorili štvrté cykly štúdia.

Prvý program ponúka kurzy interkultúrnej komunikácie, ktoré zahŕňajú prácu s mysľou, verbálnu a neverbálnu komunikáciu, profesionálnu i neprofesionálnu komunikáciu s Japoncami. Jeho súčasťou sú tiež kurzy porovnávania myslenia, filozofie a náboženstiev Východu a Západu a tiež základné kurzy japonskej kultúry, literatúry, geografie a histórie.

Druhý program sa zameriava na zvládnutie moderného čínskeho jazyka a čínskeho systému písma v kontexte jeho historického vývoja. Sústreďuje sa na kurzy súvisiace s čínskou históriou, literatúrou, filozofiou a náboženstvom. Aspekty čínskej kultúry zohľadňuje v komparatívnom kontexte kultúr Európy a Ázie.

V končiacich ročníkoch oboch programov študuje 25 poslucháčov a v prvom ročníku oboch programov ich študuje štyridsať. Programy však otvárajú v trojročných cykloch. Najbližšie až v školskom roku 2007/8, kedy katedra ponúkne bakalárske stupne štúdia oboch programov. "O štúdium je veľký záujem. Mali sme aj po tristo prihlásených uchádzačov," hovorí vedúci katedry Štefan Pecho.

Štúdium je určené pre záujemcov o aktívne využívanie japončiny a čínštiny v profesionálnej praxi ako aj pre tých, ktorí by chceli pôsobiť v Japonsku, Číne či krajinách Východu.

Japončina je najťažším

jazykom na svete

Záujemcovia o štúdium by mali mať vzťah k štúdiu cudzích jazykov a návyky učiť sa pravidelne a intenzívne. "Musia byť vnútorne pripravení na mimoriadne ťažké štúdium. Japončina je azda najťažší jazyk na svete, na jej zvládnutie treba vynaložiť úsilie rovnajúce sa štúdiu šiestich západných jazykov a na štúdium čínštiny úsilie rovnajúce sa štúdiu piatich západných jazykov," varuje Štefan Pecho. Od uchádzačov sa očakáva vážny záujem o štúdium, z japonského alebo čínskeho jazyka vedomosti mať nemusia.

Absolventi po ukončení štúdia pôsobia na japonskom veľvyslanectve, Európskou Úniou boli vybraní ako prekladatelia i manažéri, pôsobia v Slovenskej akadémii vied, na materskej fakulte, v japonských spoločnostiach či ako učitelia v jazykových školách. "Z japonských kruhov máme dobré ohlasy. Úroveň štúdia je pravidelne preverovaná testami organizovanými oficiálne japonským ministerstvom školstva a nadáciou Japan Foundation prostredníctvom japonského veľvyslanectva."

Študijný pobyt v Japonsku nie je zabezpečený

"Japonsko a Čína prestávajú byť natoľko vzdialenými krajinami. Naďalej však predstavujú mimoriadne atraktívny predmet záujmu, nehovoriac o obrovskom význame, ktorý obe krajiny zohrávajú z pohľadu celosvetového vývoja v súčasnosti. Záujem uchádzačov je veľmi široký - jazyky, kultúra, umenie, tradície, filozofia, obchod, technológie, literatúra, cestovanie, história či bojové umenia," vysvetľuje záujem o štúdium vedúci katedry. Poslucháči čínštiny majú počas štúdia v rámci plnenia bilaterálnych kultúrnych dohôd garantované jednoročné študijné pobyty v Číne. Poslucháči japončiny nemajú v študijnom programe zahrnutý študijný pobyt v Japonsku. Vďaka svojim dobrým študijným výsledkom sa však môžu dostať počas štúdia do Japonska, pokiaľ ich japonská strana (Ministerstvo školstva alebo nadácia Japan Foundation) vyberú na poznávacie alebo študijné pobyty po úspešnom absolvovaní testov. Poslucháči sa aktívne zúčastňujú na podujatiach organizovaných veľvyslanectvami.

"Japonsko a Čínu netreba obzvlášť propagovať. Problém nie je v záujme o štúdium. Dôležité je, aby prichádzali uchádzači so serióznym záujmom a dobrými vedomosťami," dodáva na záver Štefan Pecho. (mad)