Čo všetko sa pokladá za záhrady?
"V našej agende máme štyri kategórie záhradkárskeho využitia. Záhradkárske osady, ktoré vznikli legálne, teda na základe právnej ochrany zväzu záhradkárov. Potom osady, ktoré majú síce vizuálne rovnaký charakter, ale vznikli živelne, nie pod záštitou zväzu. Tretia kategória sú chatové osady, ktoré vznikli v období, keď to legislatíva dovoľovala. Posledná kategória sú prídomové záhrady, ktoré nie sú súčasťou oplotenej parcely, ale pokračujú do záhumnia."
Koľko legálnych záhradkárskych osád je dnes v Bratislave?
"Podľa informácie mestského výboru záhradkárov a následne mojich upresnení, je v meste 104 základných organizácií, ktoré spravujú 133 lokalít záhradkárskych osád."
Ako je to podľa okresov?
"Bratislava I má len jednu lokalitu - Bubnovku, Bratislava II 42 legálnych lokalít, tretí a štvrtý okres ich majú rovnako - 38 a Petržalka 14."
Možno porovnať situáciu u nás s vyspelými štátmi Európy?
"Záhradky v zahraničí sú orientované skôr esteticky a relaxačne, nie smerom k sebazásobovaniu. V niektorých mestách, najmä vo Francúzsku, Rakúsku, Nemecku a škandinávskych krajinách sa vychádza záhradkárom v ústrety nadštandardne, a to i vo vnútornom meste. Pokiaľ sa vyskytne vhodná plocha, mesto alebo vlastník pozemku ju prenajme záhradkárskej organizácii za určitý poplatok. Takáto organizácia sa potom zadarmo stará o ten priestor - investuje do kvalitných záhrad, niekde so stavbami, niekde bez nich. Vznikne tak de facto botanická záhrada - voľne prístupná pre obyvateľov. Mesto sa potom o takúto plochu nemusí starať. Vedel by som si to predstaviť napríklad v Podunajských Biskupiciach alebo v Petržalke."
Vznikajú ešte nejaké záhradkárske osady?
"Od roku 2003 bolo v Bratislave zrušených 21 záhradkárskych osád. O vzniku nových neviem. Dnes už nie je jednoduché dostať sa k pozemku v záhradkárskej osade, pretože vlastníci si už uplatňujú na pozemky trhové ceny. Kedysi osady vznikali na neobhospodarovaných pozemkoch. Nájomné za meter štvorcový bolo doslova halierové."
Ako je to dnes s nájomným u majetkovo nevysporiadaných osád?
"Tie čiastky sa pohybujú v cenách päť až 25 korún za m
2 , dnes sa to blíži viac už k tým 25 korunám. Podľa informácií z tlače majú napríklad v Karlovej Vsi tri cenové pásma. Cena závisí od toho, ako je osada vybavená. Ak má inžinierske siete a nie je vo svahu, je to 25 korún za m
2 , 20 za pozemky bez sietí a s horším prístupom, a 15 korún za m
2 , ak sú bez prístupovej cesty, bez sietí a vo svahu. Dobiehajúce nájomné zmluvy v Novom Meste, Rači, Vajnoroch a v Devíne majú pôvodnú cenu päť korún za m
2 , v Dúbravke dokonca štyri koruny."
A u tých majetkovo vysporiadaných?
"Zákon 64/97 umožňuje záhradkárom v legálne zriadených záhradkárskych oblastiach, ktoré vznikli do júna 1991, vysporiadať si vlastnícky vzťah. Tento proces stále prebieha. Okolo 40 percent osád už má vybavený vlastnícky vzťah."
Čo robiť, ak si chcem prenajať parcelu?
"Možno sa obrátiť na príslušnú základnú organizáciu zväzu záhradkárov alebo na mestský výbor zväzu záhradkárov. Do menného zoznamu funkcionárov sa dá nahliadnuť aj na magistráte. Tu máme k dispozícii aj materiál, ktorý podrobne mapuje situáciu záhrad v meste k roku 1998. Som v kontakte so záhradkármi a priebežne ho aktualizujem. O každej osade je pomerne podrobný prehľad. K výraznejším zmenám v technickej vybavenosti odvtedy nedošlo."
Aká je budúcnosť záhradiek v Bratislave?
"Nový územný plán mesta bol v koncepte prerokovaný v novembri minulého roku. Záhradkári mali možnosť ozrejmiť si, či sa má práve ich osada ponechať, transformovať na inú funkciu alebo zrušiť z iných dôvodov. Momentálne vyhodnocujeme pripomienky. Odhadujem, že zhruba 50 percent záhradkárskych osád v skelete mesta ponechávame výhľadovo do roku 2020 až 2030. Zvolili sme princíp, že z dostredivých polôh mesta, kde potrebujeme zvýšiť kvalitu prostredia, záhradkárske oblasti vypudzujeme a na perifériách, v okrajových častiach s lesoparkom a tam, kde nie sú požiadavky na silnú urbanizáciu, osady ponechávame."
(vju)
