BRATISLAVA. Do Bratislavy sa vrátil vozeň historickej Viedenskej električky. V sprievode polície ho priviezlo občianske združenie Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy.
Technický unikát si mohli milovníci historickej dopravy pozrieť pred Miestnym úradom Staré Mesto na Vajanského nábreží, na mieste kadiaľ kedysi električka do Viedne premávala.
"Vrátil sa vzácny vagón, ktorý využívali aj členovia rakúskej cisárskej rodiny. Je to výnimočný okamih nielen pre starých Bratislavčanov a milovníkov dopravy," povedal Radoslav Števčík, starosta bratislavského Starého Mesta.
Páčia sa vám električky? Toto je desať najznámejších liniek Čítajte Po verejnej prehliadke vozeň previezli do železničného areálu v bratislavskom Rendezi. Zámerom Klubu priateľov hromadnej a regionálnej dopravy je vagón opraviť a vrátiť mu pôvodnú podobu.
To sa im už podarilo v prípade lokomotívy viedenskej električky, ktorá je vystavená v Múzeu dopravy na Šancovej ulici.
Privezený vozeň je jedným z troch vyrobených kusov, dodnes sa zachovali iba dva. Vyrobili ich v roku 1913 v pražskej továrni Ringhoffer.
Drevený interiér navrhol predstaviteľ rakúskej secesie Otto Wagner. Jeden je v múzeu v rakúskom Mariazelli, druhý zostane v Bratislave.
"Vozeň sme od rakúskeho majiteľa kúpili za 12.000 eur. Klub dal 6.000 eur a rovnakú čiastku Rado Števčík ako súkromná osoba. Obnova vozňa bude stáť asi 30.000 eur, ktoré chceme získať z dvoch percent z daní, rôznych projektov a ďalších príspevkov," uviedol Michal Milata, predseda Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy .
Vozeň v podobe z roku 1913 by verejnosti radi predstavili v júni. Potom ho príležitostne chcú využívať na nostalgické jazdy a rôzne podujatia. Bude súčasťou Múzea dopravy, kde je už dnes obnovená historická lokomotíva Viedenskej električky súčasťou expozície.
Viedenská električka (Pressburgerbahn) bol hovorový názov pre elektrifikovanú železničnú trať medzi dnešnou Bratislavou a Viedňou.
Merala 69 kilometrov a premávať začal 5. februára 1914. Jej trasu tvorili tri úseky s rôznym napájacím napätím a preto sa na vlaku museli dvakrát meniť rušne. Cestujúci v osobných vagónoch to však zaregistrovali len ako dlhšie čakanie pri ich výmene.
Jej prevádzka v Bratislave sa skončila 7. októbra 1938, krátko pred okupáciou Petržalky nacistickým Nemeckom. Z Viedne sa potom jazdilo len po výhybňu Kopčany.
Na území oboch miest bola jej trasa a vagóny začlenené do mestskej dopravnej siete električiek. Bratislavská električková trať je však úzkorozchodná (1.000 mm) a na spoločnom úseku bola preto pridaná tretia koľajnica pre klasický železničný rozchod (1.435 mm).
Po Starom moste prvýkrát prešla električka do Petržalky Čítajte V Prešporku (Bratislave) sa po prejazde cez Most Františka Jozefa (Starý most) "Viedenská električka" otáčala po trojkoľajnej slučke spoločnej s mestskými električkami.
Spoločná koľajnica sa však rýchlejšie opotrebovávala. Tento úsek viedol z mosta cez dnešné Vajanského nábrežie popri Redute a Štúrovu ulicu späť na most a potom do Viedne.
