|
Záhradky v našich podmienkach sú prevažne zamerané na dozásobovanie zeleninou a ovocím. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ |
Parcela v záhradkárskej osade je pre mestského človeka nezriedka jediným bežne dostupným kontaktom so živou prírodou - a čo je pre nás typické, často nejde o formu estetického vyžitia, ale biologického prežitia. Záhradkárske osady, ktoré v mestách bývalého Československa vznikali od 60-tych rokov minulého storočia, sú zamerané prevažne na dopestovanie zeleniny a ovocia.
Osady vznikali najmä na pozemkoch, ktoré sa nedali využiť na veľkovýrobu, boli neprístupné, nachádzali sa v ochranných pásmach, vo svahoch a najmä - boli neskultivované. Vznikali dokonca i na smetiskách. Toto je i prípad 25-hektárovej záhradkárskej osady, ktorá vznikla v roku 1964 v Petržalke. Nemala však dlhého trvania, zakrátko padla za obeť komplexnej bytovej výstavbe. Koncom šesťdesiatych rokov mala Bratislava okolo 280-tisíc obyvateľov. Pripadalo na nich 50 ucelených záhradných oblastí, ktoré sa rozkladali na cca 1165 hektároch.
Sedemdesiate roky znamenali záhradkovo-chatový boom. V stavebnom katalógu sa objavilo až 24 typov záhradných chatiek, čo bola na vtedajšie socialistické pomery nebývalá variabilita.
Odzrkadlilo sa to aj v živelnom zakladaní chatových oblastí pod Malými Karpatmi a pri Dunaji. Viedlo to k devastácii lesa a zanášaniu okolitej prírody odpadmi. Chatová výstavba bola neskôr na území Bratislavy zakázaná. Začiatkom 80-tych rokov Bratislavčania záhradkárčili na výrazne väčšej rozlohe ako ich susedia v okolitých krajinách. Kým v Bratislave pripadalo na jedného obyvateľa 27 m
2 . takejto plochy, v ostatných mestách to bolo priemerne šesť až desať m
2 na obyvateľa. Zďaleka to však hlad po pôde neuspokojovalo. Úrady evidovali ďalších 10-tisíc žiadostí.
Zmena režimu po roku 1989 znamenala potrebu vysporiadať majetkovoprávne vzťahy k pôde. Do celého procesu vstupujú užívatelia, záhradkárske organizácie, vlastníci a Slovenský pozemkový fond. Dospieť k uspokojivému výsledku nie je vždy jednoduché. Momentálne je v Bratislave vysporiadaných zhruba 40 percent základných organizácií zväzu záhradkárov.
Podľa zákona by mali vysporiadanie navrhnúť záhradkári spoločne, aspoň nadpolovičná väčšina. Dohodnúť sa na postupe je ťažké a záhradkári vystupujú vo vybavovaní vlastníckych vzťahov často samostatne.
Ak vezmeme do úvahy, že záhradkársky zväz má v Bratislave takmer 8200 členov, majetkovoprávne vysporiadanie čaká ešte na stovky záhradkárov.
VIERA JUHÁSZOVÁ
