Snímka Pavla Jablonického z najkrajších rokov, keď získal v 1987 a 1988 svetové prvenstvá ako prvý Slovák vôbec.
Koncom sedemdesiatych rokov pobehoval po bratislavských uliciach ramenatý, svalnatý Pavol Jablonický. Nikto, ani zo športových odborníkov v ňom nevidel budúceho skvelého športovca, dvojnásobného amatérskeho majstra sveta v kulturistike, víťaza mnohých domácich i zahraničných súťaží, účastníka ME, popredného profesionála s päťnásobnou účasťou na bojoch Mr. Olympia. Pátrali sme, čo je s ním a dozvedeli sme sa, že ešte vlani, už po štyridsiatke, bol na Mr. Olympia v USA a dosiahol tam najväčší profesionálny úspech, keď skončil na jedenástom mieste.
Nebol rodákom priamo z Bratislavy, ale z nášho regiónu, z Borského Mikuláša, ktorý je neďaleko od pútnického Šaštína (1963). A prečo o ňom v hlavnom meste, ba na celom Slovensku málo vieme? Dal síce o sebe hlasno počuť, keď získal dva tituly majstra sveta (1987 a 1988), ale to bolo dávno. Dnes už máme majstrov sveta za priehrštie, J. Horváth, I. Kočiš, Š. Havlík, J. Kus, ale vtedy? Pavol Jablonický bol prvým priekopníkom, vlastne objaviteľom tohto športu a cesty na vrchol. Šiel tam takmer sám, pomaly a pomerne neskoro.
Na úspech sa pripravoval v Hradci Králové
Zo záhoráckych lesov a rovín sa dostal až do Prešova, kde sa vyučil za leteckého mechanika. Nič mimoriadne, trochu si zašportoval, potrápil činky, aby bol fešák. Keď skončil, okolo Bratislavy nebolo voľného miestečka, a tak podpísal miestenku do Hradca Králové, hoci ani nevedel, kde to je. Mal devätnásť, nachádzal nových priateľov, a tí keď videli, aké má danosti, ponúkli mu kulturistiku. Zaviedli ho do miestneho Spartaku k trénerovi Pavlovi Zobačovi. Tomu urobil prehliadku v plavkách a počul, ako si sám pre seba povedal: "To by teda šlo." V priebehu päť a pol roka z neho urobil majstra sveta! Titul obhájil aj o rok neskôr v najvyššej hmotnosti nad 90 kg.
Znie to všetko ako rozprávka, ale kulturistika je tvrdá drina. Potrebuje vedomosti, systematickosť, odriekanie v jedení, poznanie tela, vôľu a disciplínu, ctižiadosť a priam fanatizmus do svojho športu. Veľa z týchto vlastností sa Jablonický naučil na vojenčine. Potom sa už len bil s činkami. Chcete byť najlepší na svete? Každý deň hodiny prípravy a boj so železom. Celé telo musí byť naj. A tie diéty! Celoživotné utrpenie. Pavlovi to dodnes neprekáža. Odišiel z armády, bol vychovávateľom v učilišti, žil v Hradci a teraz má fitcentrum v novom bydlisku - v Olomouci. Štyridsiatka prehrmela a neobyčajne rázovitého a málovravného chlapa to stále baví. Je vo svojom odbore slávny, ale stokrát opakuje, že je normálny človek a takým chce aj ostať. Fanatik svojho remesla: veď kto by sa chcel v jeho veku trápiť s činkami, keď už pochodil celý svet, má plno úspechov a mal by si užívať svet. On však práve balí kufre na ďalšiu profesionálnu súťaž. Tvrdý Záhorák.
Autor: IGOR MRÁZ
