 Odborníci včera začali v Medickej a Grassalkovichovej záhrade s ošetrovaním 60 pagaštanov proti ploskáčikom. Larvy týchto motýľov požierajú listy stromov, ktorým potom hrozí vyschnutie. FOTO SME - MARTIN KÓŇA |
Na každom strome v Bratislave je nejaká choroba. Tvrdí to Gabriela Juhásová z Ústavu ekológie lesa SAV. "Odborníci nájdu na každom strome nákazu. Nie každá však ohrozuje život stromu, mnohé choroby napadajú napríklad len listy, ktoré na jeseň aj tak opadnú. Nebezpečnými chorobami v meste je napadnutých minimálne 30 percent stromov," vysvetlila.
Včera začali ošetrovať asi šesťdesiat pagaštanov v Medickej a Grassalkovichovej záhrade, ktorým už roky škodí ploskáčik. Larvy tohto motýľa sa živia listami stromov, čo môže viesť až k ich vyschnutiu. "Vlani sme prvýkrát začali pagaštany ošetrovať metódou injektáže. Každých pätnásť centimetrov v obvode kmeňa navŕtame dierky a vložíme do nich injektory s tekutinou, ktorú strom nasaje do listov. Je to efektívnejšie ako postreky, treba však ešte urobiť výskumy, či táto metóda neškodí životnému prostrediu," vysvetľuje Juhásová. Za posledné štyri desaťročia, odkedy sa stromy sledujú, objavili pracovníci SAV stovky nových parazitických húb a iných ochorení.
"Stromy, ktoré sa nedajú vyliečiť, treba nahrádzať mladými, aby sa nákazy ďalej nešírili. Situáciu však komplikujú ochranári. Nechcem ich osočovať, ale často chránia stromy až tesne pred vyrúbaním. V Bratislave je veľa stromov, ktoré sa dajú zachrániť ošetrovaním. Práve to by mala byť úloha ochranárov," myslí si Juhásová.
Niektoré mestá už majú hotovú evidenciu všetkých stromov, ktoré odborníci posudzujú podľa 89 bodov. V Bratislave podobný dokument neexistuje, stromov je tu oveľa viac ako trebárs v Myjave. V Starom Meste takúto inventarizáciu plánujú, budú ju robiť pravdepodobne na jeseň. Staromestská verejnoprospešná organizácia sa stará o asi 3100 stromov, mestská časť vynakladá na údržbu zelene približne 20 miliónov ročne. "Najviac máme pagaštanov a platanov, ale aj líp, smrekov a borovíc," vymenúva najzastúpenejšie druhy stromov v centre jej riaditeľ Jozef Cepek.
Najvhodnejšie pre Bratislavu sú podľa odborníkov pagaštany, celtisy, buky, platany. Mestské stromy sa podľa druhu dožívajú 80 až 100 rokov, topole sa ale napríklad dožijú len 40 rokov. (mk)
