anou ulicou. Ním si mohli ľudia prechádzajúci cez Staromestskú ulicu do mesta skrátiť cestu a vyhnúť sa podchodu na Zochovej ulici. "Chceme postaviť lešenie, ktoré by zabránilo opadávaniu hradbovej koruny. Opatrenia konzultujeme s pamiatkarmi," povedal Cyril Vaňo, riaditeľ Pamingu.
Na rekonštrukciu, ktorá by viedla k otvoreniu územia hradieb verejnosti, však Paming z mestského rozpočtu peniaze zatiaľ nedostal. Areál je už štvrtý rok uzavretý napriek tomu, že hradobný múr je historickou pamiatkou Bratislavy a iste by patril medzi turistické atrakcie mesta. Práve cez hradby si mohli obyvatelia centra aj bežne skracovať cestu, pretože schodisko k nemu nadväzuje na Dóm svätého Martina, čím prepája priestor medzi Dómom, Kapitulskou a Ventúrskou ulicou.
Hradby vlastní mesto a od roku 1993 do roku 2000 ich prenajalo Tovarišstvu starých bojových umení a remesiel. V roku 2001 areál v dezolátnom stave, nebezpečnom pre chodcov a turistov, prevzala mestská organizácia Paming.
Podľa hovorcu primátora Milana Vajdu je územie z hľadiska údržby a prevádzky veľmi problematické. Kým bolo prístupné verejnosti, časti opevnenia - dlažby, osvetlenie či brány poškodzovali vandali a stalo sa aj útočiskom bezdomovcov a narkomanov. Aby mohli byť hradby sprístupnené, vyžadovali by si nielen základnú údržbu, ale aj väčšie opravy - napríklad reštaurovanie Baxovej veže, výmenu rozpadnutej tehlovej koruny hradieb, opravu osvetlenia, opravu prehnitých drevených konštrukcií ochodze, opravu dlažby či poškodených kovaných mreží. Predpokladané náklady na sanačné a reštaurátorské práce spolu s dobudovaním areálu o sociálne zázemie sa pohybujú v sume okolo 30 miliónov korún.
JANA PARKROVÁ
