|
FOTO SME |
e nazvané Príbehy nočné.
V galérii Salla Terena v Prezidentskom paláci je pre zmenu inštalovaných tridsať obrazov z cyklu Príbehy štiavnické a iné krásy sveta (na snímke) . Prečo výtvarníčka, ktorá desaťročie tvorí v Bratislave, zobrazuje práve Banskú Štiavnicu?
Dôvody sú dva: "Celá atmosféra Banskej Štiavnice je nabitá stáročnými príbehmi. Môže si ich prečítať každý, kto je vnímavý. Podmienka je len milovať toto mestečko. Ja ho milujem a každý rok sa sem vraciam na pomaturitné stretnutia. To je druhý dôvod, prečo ma Štiavnica tak inšpiruje. Šesť rokov som tu žila a maturovala na štiavnickom gymnáziu. Keď totiž môjho otca vyhodili v roku 1948 v Košiciach z práce, dostal ako lekár na výber Starú Ľubovňu alebo Štiavnicu. Keďže Rappensbergerovci pochádzajú priamo zo Štiavnice, voľba bola jasná."
Okrem cyklu Príbehy štiavnické sa výtvarníčka Štiavnicou inšpirovala napríklad pri litografiách Starý dom alebo Príbehy zo zámku. Na jej obrazoch sa často objavujú aj reálne, dnes však už neexistujúce budovy: "Občas siahnem po starších dokumentoch stavieb, ktoré sa nezachovali, ako je napríklad Belianska brána. A rada by som pokračovala, to znamená, že ešte určite vzniknú aj ďalšie grafické listy motivované Štiavnicou. Preto som teraz za sebou zavrela dvere ateliéru a mienim pracovať. Budúci rok by som totiž mala mať retrospektívnu výstavu, takže dovtedy sa teším na pracovnú pohodu." (bd)
