Hoci Peter Glocko označil svoju knihu Prešporské čary pána Andersena ako rozprávkový román, vychádza v nej z autentických denníkov slávneho rozprávkara. Opisuje v nich totiž deň, ktorý strávil v Bratislave. Aj ilustrácie Barbory Glockovej sa pridŕžajú reality. Zobrazujú to, čo rozprávkar opísal, prípadne si sám načrtol do svojich osobných zápiskov.
Dopátrať sa informácií o Andersenovom bratislavskom pobyte nebolo jednoduché. V slovenskej literatúre je síce dosť zmienok o jeho návšteve, ale sú to iba kusé, nepresné informácie. Napríklad Rudo Moric napísal pred takmer štyridsiatimi rokmi poviedku, ako sa Andersen plaví po Dunaji a vidí horiaci Devín. Nie je tam však letopočet ani žiadne fakty. Petra Glocka, ktorý vtedy pracoval v Mladých letách, však poviedka zaujala a rozhodol sa vypátrať o návšteve viac:
"Veľa literatúry o Andersenovi vyšlo v Česku. Objavil som tam aj denník, kde v poznámkovom aparáte bola zmienka, že v roku 1841 sa Andersen vydal na plavbu proti prúdu Dunaja. A keď išiel okolo Téb, videl, ako horí dedina. Nuž a uhorské Téby - tak Nemci hovorili Devínu. Nebolo tam síce už nič viac, ale stopa to bola."
Prelom v pátraní nastal v roku 1993, keď Peter Glocko odišiel na študijný pobyt do Dánska. "Andersenológovia" mu umožnili pátrať v depozitoch v Andersenových rukopisoch a naozaj narazil na denníky z obdobia, keď absolvoval cestu po Dunaji.
"Zrazu sa len v zápiskoch začala spomínať Matra, Fatra a Komárom, bol tam aj samotným Andersenom nakreslený uhorský znak. Zvykol si totiž do zápiskov robiť perokresby. A potom som natrafil na knižku, kde bola celá kapitola o plavbe po Dunaji z Pešti do Viedne. Bol tam spomínaný konkrétny parník Mária Anna, Matej Korvín a odrazu čítam aj Pressburg a Thében. Vedel som, že som na dobrej stope."
Z denníkov vyplynulo, že Andersen mal tridsaťšesť rokov, keď navštívil Bratislavu. Strávil tu štvrtok 3. júla 1841. Zhruba dvanásť hodín - od ôsmej rána až do večera - sa túlal po jej uličkách, kým loď, kotviaca neďaleko korunovačného pahorka, nakladala uhlie. Je tu zmienka o dievčatku, ktoré rozprávkarovi dalo ružu, ale aj bratislavská povesť, ako si ju Andersen zaznamenal do denníka. Píše, ako videl horieť Devín, ako navštívil Bratislavský hrad, zaujal ho lodný most cez Dunaj a divadlo. Zo zápiskov tiež vyplýva, že rozprávkar mal na ceste sprievodcu. Vlastne akoby bodyguarda, ktorého osobne poprosil dánsky konzul, aby Andersena chránil.
"Andersen sa totiž vraj do všetkého miešal a potom mal z toho problémy."
Petra Glocka veľmi zaujal aj Andersenov zápis, že tesne pred bratislavskou zastávkou mal videnie. Na lodi sa mu zjavilo akoby jeho zlé alter ego, ktoré ho navádzalo, aby nepísal o pravde a krásne, ale bulvárne.
"Práve túto vidinu, ktorú vo svojich denníkoch detailne opisuje, neskôr spracoval v mojej obľúbenej poviedke Tieň."
Zo zápiskov však jednoznačne vyplýva, ako Bratislava Andersenovi učarovala.
"V denníku doslova píše - mám rád Pressburg, je taký živý a pestrý. V záhradách domčekov pod hradom vidieť nádherné ruže a ešte krajšie deti. Viac ráz zdôraznil, akí krásni ľudia tu žijú, aj to, na čo všetko v Bratislave prišiel a ako sa vnútorne očistil. Máloktorý spisovateľ zložil Bratislave taký hold, ako Andersen," hovorí Peter Glocko. (bd)
