Mesto Františka Jozefa - Franz Josefstadt. FOTO - PT ALBERT MARENČIN
Kollárovo námestie (Fruchtplatz, Búza-piac)
Priestranné pozvoľna stúpajúce trhovisko oddeľuje Ferdinandovo Mesto od Nového Mesta. Jeho severná zástavba patrí do Nového Mesta, južná do Ferdinandivho. Ústi doň Senné námestie (Námestie 1. mája), Schöndorfská (Obchodná) ulica, Valónska (Slovanská) ulica, Krajinská cesta (Radlinského ulica), Alžbetina (Mickiewiczova) a Mariánska ulica.
Voľakedy sa námestie nachádzalo za vonkajším mestským opevnením. Časť starých múrov vidieť dodnes, v susedstve vážnice vychádzajú až na trhovisko. Na tomto priestranstve sa obchoduje s obilím, odtiaľ pochádza aj jeho meno. Tu stojí mestská vážnica a v jej blízkosti sa má postaviť ľudový kúpeľ, obrátený užšou bočnou stranou do Schöndorfskej ulice, ako o tom rozhodla mestská rada v roku 1903 na svojom novembrovom zasadaní. No chýba ešte schválenie ministerstva. Stavba má stáť 66 800 korún.
Kúpeľ určený pre mužov, ženy aj deti bude moderne vybavený vaňami, no predovšetkým sprchami. Jeho neorenesančná fasáda značne povznesie vzhľad celého námestia. Od 17. storočia bol na námestí hostinec Zlatý orol, zanikol len nedávno.
Nabudúce začíname uverejňovať úryvky z knihy Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Táto mestská časť sa rozprestierala jednak medzi Starým Mestom a Dunajom a jednak medzi Ferdinandovým Mestom a Dunajom. Od Podhradia ju oddeľovala juhozápadná časť Rybného námestia. Hranicu medzi Starým Mestom a Mestom Františka Jozefa tvorilo Hviezdoslavovo námestie, južná zástavba Gorkého ulice a juhovýchodná zástavba Námestia SNP, od Ferdinandovho Mesta ju oddeľovala východná časť Špitálskej ulice, časť Poľnej ulice siahajúca po Karadžičovu, časť Karadžičovej, siahajúca po Mlynské nivy a napokon južná časť Mlynských nív až po Votrubovu a všetko, čo ohraničuje Dunaj. Toto veľké územie tvorilo v roku 1905, teda v čase, keď Ortvay knihu písal, jednotný, súvislý celok, kým predtým ho Novozámocké rameno Dunaja rozdeľovalo na dve časti. Rameno sa totiž odpájalo od hlavného toku na mieste dnešnej ľavobrežnej estakády Starého mosta a tieklo pozdĺž Vajanského nábrežia a Dostojevského radu severovýchodným smerom popri železnici. (r)
Po zbúraní severovýchodnej strany námestia sa Kollárovo námestie v druhej polovici 20. storočia rozšírilo viac ako dvojnásobne. FOTO - PT ALBERT MARENČIN
