Tajomné striebro chudobných

Argentum pauperum (cín) bolo v 19. storočí "striebrom chudobných". Mešťania si z neho - na rozdiel od šľachty, ktorá používala pravé striedbro - vyrábali úžitkové aj dekoratívne nádoby.

Cín však má počiatok svojich dejín už v 2. tisícročí pred n. l. Veľkú obľúbenosť zabezpečovali cínu mäkkosť, lesk a farba. Okrem toho, že sa cín stal bežným inventárom domácností, už v ranom stredoveku sa používal na výrobu liturgických pomôcok - kalichov, kanvičiek, svietnikov, cibórií.

Bratislava patrila v 19. storočí popri Levoči, Viedni, Prahe či Norimbergu k najvýznamnejším strediskám cínarských cechov. Výrobky z cínu mali zväčša jednoduché, triezve tvary a boli kvalitne remeselne spracované. No v druhej polovici 19. storočia už boli cínové výrobky bohatšie zdobené a v dôsledku rozrastajúcej sa priemyselnej výroby strácali na kvalite, až napokon záujem o ich praktické využitie úplne upadol. Cín zostal len predmetom záujmu zberateľov.

(mi)