mal však tiež svoj cveng. Bol postriebrený medailami z MS v Chile 1962 i z OH v Austrálii 1964 a po úspešnom turné po Južnej Amerike.
V republike bol priam futbalový ošiaľ. O vstupenky sa uchádzalo 200 000 záujemcov! Šťastných bolo iba 60 000 a tí na tribúny štadióna Slovana prišli aj v chladnom daždivom počasí.
So štyrmi Bratislavčanmi
Naši však nemohli nastúpiť kompletne. Niektorí hráči boli zranení (Novák, Bomba, Vojta), iní stratili formu, Masopusta už tréner V. Jíra nepotreboval, bolo treba improvizovať. V lejaku nastúpila táto jedenástka: Schrojf - Lála, Popluhár, Pluskal, Weiss - Kvašňák, Geleta - Pospíchal, I. Mráz, V. Masný, Valošek. Šesť Slovákov a i Schrojf zo Slovana. Štyria Bratislavčania. Celú jedenástku vítali diváci s jasotom. Už v 2. min. sa zranil záložník hostí Mendes, striedať sa vtedy nemohlo, a tak hrali naši proti desiatim až do konca. Dvadsiata minúta však všetkých zmrazila. Hviezda so zlatou kopačkou Eusébio obišiel Weissa, vylákal proti sebe Pluskala i Popluhára a priam z nemožného uhla falšovanou strelou prehodil Schroifa - 0:1.
Mužstvo i diváci zmeraveli. Augusto, Eusébio, Torres i Simoes útočili ako roj včiel. Napriek mizernej streľbe našich sa však naskytla možnosť neprehrať. Vo svojom nevypočítateľnom repertoári vyrobil Kvašňák svojím presvedčivým pádom v 42. min. jedenástku, bulharský rozhodca Stavrov naletel a naše mužstvo mohlo a malo vyrovnať. Na kopanie určený Popluhár sa otočil k lopte chrbtom, Pospíchal si začal uväzovať šnúrku na kopačke, Kvašňák predstieral zranenie.
Weiss bol najsmelší
Veľká zodpovednosť všetkým zväzovala nohy, aj najskúsenejším. Z obrany sa rozbehol Weiss, otec dnešného trénera Artmedie Bratislava. Všetci stŕpli. Vlado si trúfal, azda sa chcel pomstiť Eusébiovi, ktorý ho pred gólom obišiel, možno chcel získať kus slávy, veď bol najmenej skúsený, iba druhý raz reprezentoval v A-mužstve. Nie najsilnejšia strela smerovala k pravej žrdi brankára Pereiru a ten loptu vyrazil. Času na zvrat bolo ešte dosť, ale naši reprezentanti sa už na nič nezmohli. Dve Valošekove strely nič nezmenili. ČSSR prehrala o gól so súperom, ktorý mal výraznejšie osobnosti, lepšie sa vysporiadal s bahnom, viac bojoval, častejšie strieľal.
Pesimizmu potom podľahli hráči, diváci i novinári, hoci šlo len o prvý zápas. Všetku vinu sa snažili zvaliť na strelca jedenástky, tá však nebola kľúčová. Mužstvo prehralo hneď nasledujúci zápas v Rumunsku (0:1). Prišlo síce k výmene trénera, nastúpil J. Marko, mužstvo už neprehralo, ale aj tak ostalo dva body za jediným postupujúcim - Portugalskom. Iba útechou ostalo, že Portugalsko bolo v Anglicku medailové - tretie. Snáď sa o necelý týždeň história nezopakuje. IGOR MRÁZ
