Pred dvoma rokmi počas Veľkej noci mestská časť Staré Mesto a Asociácia priemyslu a ochrany prírody rozbehla kampaň na získanie sponzorských darov na obnovu bratislavskej Kalvárie. Doteraz sa však podarilo získať len jeden dar 100-tisíc od jedného z ...
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Pred dvoma rokmi počas Veľkej noci mestská časť Staré Mesto a Asociácia priemyslu a ochrany prírody rozbehla kampaň na získanie sponzorských darov na obnovu bratislavskej Kalvárie. Doteraz sa však podarilo získať len jeden dar 100-tisíc od jedného z tabakových koncernov.
"Peniaze sme použili na obnovu studne na Kalvárii a v súčasnosti dokončujeme jej rekonštrukciu," povedala Zuzana Lukáčová z Miestneho úradu Staré Mesto. Iniciatíva na obnovu Kalvárie vznikla pred tromi rokmi a dvakrát neuspela so žiadosťou o grant PHARE CBC EU.
"Zatiaľ stále hľadáme také grantové schémy, ktoré by boli vhodné na predloženie projektu," hovorí Lukáčová.
Na otázku, akú má mestská časť stratégiu pri získavaní peňazí na revitalizáciu, odpovedala, že projekt sa v prvom rade bude musieť zreálniť. "Náklady na revitalizáciu podľa pôvodného projektu predstavujú totiž niekoľko desiatok miliónov korún."
Najväčšou položkou je pritom realizácia výtvarných objektov niektorých zastavení. "Výtvarné návrhy chceme prehodnotiť do takej podoby, aby boli menej nákladné," povedala Lukáčová a dodala, že v lete plánuje Staré Mesto zorganizovať tábor pre dobrovoľníkov, ktorí by urobili jednoduché stavebné práce a environmentálne úpravy na Kalvárii. Asociácia priemyslu a ochrany prírody, ktorá spolupracuje s mestskou časťou, už zmapovala stav drevín na tomto kopci a plánuje spracovať inventarizáciu drevín a výrub niektorých stromov.
Pozemok, na ktorom sa Kalvária nachádza, je síce v mestskej časti Staré Mesto, ale patrí rímskokatolíckej cirkvi. Napriek tomu, že projekt obnovy bol schválený pred tromi rokmi, Kalvária naďalej ostáva v zdevastovanom stave.
"Z pôvodných stavieb zostali zachované len niektoré základy a torzo jedného zo zastavení," povedal Ivo Štassel z Mestského ústavu ochrany pamiatok.
Ústav spracoval výskum Kalvárie z archívno-historického hľadiska a navrhol dve alternatívy pamiatkovej obnovy. Jednou z možností bola historická obnova - inštalovanie kópií pôvodných zastavení, čím by sa pripomenula pôvodná historická krížová cesta. Pamiatkový úrad sa však priklonil k druhej možnosti - nerobiť kópie, ale nové moderné zastavenia a ponechať a zreštaurovať torzo jedného zachovaného zastavenia a zachované základy iných stavieb. Okrem zastavení so súsošiami bola na Kalvárii aj Petrova kaplnka, ktorej základy sú zachované. V kaplnke na vrchole sa konali pobožnosti a kázeň a za ňou bol Boží hrob. Podľa projektu nové zastavenia nebudú na mieste pôvodných. Tie sa vytiahnu ako základy do dlažby, v ktorej bude znázornený ich pôdorys. Nové majú stáť vedľa alebo na druhej strane chodníka.
Kopec nazývaný Calvarie Berg bol pôvodne vinohradom, neskôr ho vyklčovali a porast tvorila tráva a kríky, momentálne je to lesnatá plocha a ochrancovia prírody trvajú na zachovaní lesa. Kopec bol dominantou mesta, na historických vedutách bol Kalvarien Berg s tromi krížmi na vrchole významným topografickým znakom. "V roku 1683 sa Turci pokúsili dobyť cisársku Viedeň, v tom čase zaviala ich zástava aj na kopci v blízkosti Bratislavy. Viedeň sa im však nepodarilo dobyť a na pamiatku víťazstva kresťanstva nad Turkami postavili na dnešnom kopci Kalvária kaplnku Svätého kríža," hovorí Viera Obuchová z Mestského ústavu ochrany pamiatok. V roku 1694 postavili kríž s bronzovou sochou Krista a následne malé zastavenia z dreva. V materiáli Viery Obuchovej sa ďalej uvádza, že mimo trasy zastavení na Kalvárii dali v roku 1713 postaviť kaplnku svätého Petra manželia Lauermannovci z vďaky za to, že nezomreli počas veľkej morovej epidémii v rokoch 1713 - 1714, keď zomrelo asi štyritisíc Bratislavčanov. Za socializmu bola Kalvária obávaným miestom. Opustený zalesnený kopec nad mestom priťahoval tulákov, narkomanov či satanistov.
