Juhovýchodná strana Senného námestia (Námestie 1. mája) sa vyvinula v prvej polovici 20. storočia na mieste vonkajšieho mestského opevnenia. V dome s trojuholníkovým štítom bolo sídlo slobodomurárskej lóže (1912). FOTO - ARCHÍV PT
Námestie 1. mája
Jedným zo starých mien Námestia 1. mája bolo Horná mýtna ulica. Mestská rada na svojom zasadaní 28. júla 1879 zrušila tento názov a zjednodušila ho na Senné námestie. Predávalo sa tu totiž seno, svedčí o tom aj písomný zákaz fajčiť, ktorý tu bol vyvesený.
Trávni páni a hody
Stredoveké údaje nám dosvedčujú, že na území mesta bolo hodne lúk, najmä za Dunajom, kde spodná voda a občasné záplavy blahodarne pôsobili na rast trávy. Lúky nazývali Wiesmad a svedomito sa o ne starali, keďže boli rozdelené medzi mesto, členov mestskej rady aj mešťanov.
Lúky rozdeľovalo samo mesto, komisia, ktorú tvorili mešťanosta, horári, zopár radných, lesmajster a niekedy aj mestský kapitán. Týchto vyslaných členov komisie volali Grasherrn (trávni páni).
Rozdeľovanie Wiesmadu bolo spojené s veselou hostinou. Nazývali ju trávne hody, tento zvyk zanikol až v polovici 18. storočia. Mäsiarom sa ušiel z Wiesmadu osobitný podiel, aby z dobytka, čo chovali, mohli vysekať to najlepšie mäso.
Dnes plynie do mestského rozpočtu z predaja sena a mládze, z využívania pasienkov a trávnych porastov vyše 8000 korún. Naproti tomu na dorábanie týchto produktov je určených 3000 - 5000 korún.
Stavby Feiglerovcov
Na Sennom námestí je dom staviteľa Alexandra Feiglera. Dobré meno stavebnej firme Feigler urobil v našom meste Ignác Feigler, ktorý od 60. rokov postavil najvýznamnejšie budovy v Prešporku a prvý použil tzv. visuté schody.
V jeho stopách kráčal Alexander Feigler, jeho príbuzný. Ten postavil podľa plánov Helmera a Fellnera pešporské mestské divadlo, budovy verejného skladu, v Dynamitke budovu Casina a všetky úradnícke domy, budovu súdu a nové kasárne pešej posádky. Ďalej vily na Kuzmányho ulici, židovskú neologickú synagógu a vyššiu reálku, kolóniu Kablo, Hubertove obytné domy na Mlynských nivách či Patrónku a mnohé ďalšie.
Ako vynikajúci odborník je známy aj za hranicami nášho mesta, postavil v GyŚri Redutu, v Trenčianskych Tepliciach kúpeľ Haman a dôstojnícky liečebný dom, vo Viedni palác baróna Auera von Walshof a palác veľkokniežaťa Štefana Károlyho, v Devíne miléniový pamätník a v Lobašici mauzóleum rodiny Barossovcov.
(Nabudúce Kollárovo námestie.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT v preklade Magdy Takáčovej). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
