FOTO SME – PAVOL MAJER
Silvestrovský program má názov „Byť Bratislavčanmi nás baví.“ Vás baví byť Bratislavčanom?
„Som jeden z mála žijúcich ortodoxných Bratislavčanov. Pamätám si ešte, že ma moja mamka učila v maďarčine a nemčine ako starého Prešporáka. Je teda prirodzené, že ma to v Bratislave baví a fandím tomuto mestu. Vystupovať na Silvestra pred Bratislavčanmi na námestí považujem za skvelé.“
Neprekážala vám zima?
„Najdôležitejší sú ľudia, ide o to, aby sa zabavili, aby bolo príjemne. Nikto neočakáva tklivé rozjímanie nad melodickými pesničkami. Treba si zaskákať a zohriať sa, tak sa dá aj zima vydržať.“
V skupine Prúdy sa niekoľkokrát zmenilo obsadenie, aká je momentála situácia?
„Nie je to tak dávno, čo sme nahrali album. V tejto zostave v roku 1999, vyšiel pod hlavičkou Pavol Hammel a Prúdy. Je to presne dnešná koncertná zostava, až na bubeníka – Prúdy so stálicami Frešom a Griglákom, v asi tom najklasickejšom zložení.“
Už na albume Zvonky zvoňte z roku 1969 odznela pesnička s pomerne pochmúrnym textom, „Keď odchádza kapela.“ Myslíte, že vás niekedy prestane baviť hrať a spievať?
„Myslím, že určite. Ale toto nezávisí na mojich pocitoch, skôr dám na publikum alebo divácke chcenie. Pokiaľ dokážeme vypredať predstavenia a chodia na ne aj mladí ľudia, tak je to veľmi príjemné. To najpríjemnejšie, čoho sa umelec môže dočkať, je, keď sa páči aj generačne iným poslucháčom.“
Utkvel vám v pamäti niektorý Silvester?
„Nie som nejaký silvestrovský maniak. Nemyslím si, že za každú cenu sa treba zabávať a vymýšľať novoročné predsavzatia. Neprikladám prelomu rokov veľký význam, veď vlastne len tretina zemegule oslavuje tento sviatok, niektorí majú dokonca úplne iný rok. Ale ako príležitosť rozveseliť sa, stretnúť ľudí, je to príjemné. Lepšie by ale bolo, keby sme žili na Južnej pologuli, bolo by nám teplo.“
V súvislosti s rokom 2002 ste skôr optimistom, alebo pesimistom?
„Ja som optimistom už od štyridsiatehoôsmeho, cha, cha… Verím že tie horšie veci sú už za nami, na strane druhej, tých lepších si už ja pravdepodobne veľa nestihnem užiť.“
MIRO GRMAN
