Aj napriek náhlemu otepleniu a topeniu snehu v meste zatiaľ povodne na Dunaji nehrozia. "Prietoky sú na nízkej úrovni, v Alpách sa sneh zatiaľ netopí v takej miere ako na Slovensku. Povodne minimálne v období najbližších dní určite nehrozia, zvýšené stavy nám nehlásia ani kolegovia z Nemecka a Rakúska," hovorí Boris Kováč z Povodia Dunaja.
Či povodne prídu v najbližších týždňoch, si odborníci odhadnúť netrúfajú. Túto zimu však nasnežilo viac ako minulú, a tak je riziko zvýšené. "Pravdepodobnosť povodní je naozaj väčšia. Pripravujeme sa, robíme kontroly personálu a techniky, zabezpečujeme protipovodňový materiál," vysvetlil Kováč.
Na Váhu, Hrone a iných slovenských riekach už vodohospodári vypúšťajú priehrady, aby sa na roztopený sneh v korytách pripravili. Dunaj je však príliš veľká rieka na to, aby sa je prietok dal regulovať pomocou vodných diel. "Na Dunaji by podobné dielo ako Liptovská Mara alebo Oravská priehrada muselo zabrať tretinu územia Slovenska," hovorí Kováč. Protipovodňové opatrenia teda predstavuje hlavne budovanie ochranných hrádzí, ktoré zadržiavajú vodu, keď sa už vyleje z koryta.
Stav dunajskej hladiny sa v meste sleduje približne 130 rokov. Storočná voda, povodňový stav, aký rieka dosiahne v priemere raz za sto rokov, stanovili na 11-tisíc kubíkov vody za sekundu. Taký veľký prietok však zatiaľ nenamerali, aj počas povodní z augusta 2002 dosiahol najväčší stav 10 400 kubických metrov. "Teoreticky by sa teda veľká voda v najbližšom čase dala očakávať. Je to však celé v rovine úvah, a nedá sa predpovedať, kedy príde," povedal Kováč.
Po povodniach spred troch rokov sa viac investovalo do opráv, spevnili sa tie hrádzové systémy, ktoré mali najväčšie rezervy. Tento rok by sa z prostriedkov medzinárodných grantov mal zrekonštruovať múrik aj s podložím na nábreží v centre, podobný múrik by mal vyrásť aj na protiľahlom brehu pri hrádzi na Viedenskej ceste. (mk)
