Je fascinujúce, aká je Bratislava vytrvalá vo svojej osobitosti. Vytrvalá vo svojej unavenej šedivosti, takej krikľavej, keď sa stratí všetko zakrývajúci sneh. A vytrvalá je aj vo svojom flegmatickom prizeraní sa dejinám, do ktorých občas len tak ďobne prstom, NEŽNE zmení ich tok a potom zase čuší pod chrastou. Veď Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
Ešte nedávno najväčšie námestie mesta vyzeralo ako kulisa z amerického filmu, síce obohnané zábranami a kolónou stojacich električiek (výnimočne prázdnych), ale aspoň bolo čisté, upratané. Pravda, mesto bolo vtedy na chvíľu hlavnou scénou sveta pre americko-ruské divadlo (aj keď sa nesmelo sledovať z otvorených balkónov) - podobné tomu, hoci nie medializovanému, kde presne pred 200 rokmi podpísal Napoleon mier s rakúskym cisárom. No žiadna premiéra netrvá večne, ani bratislavská.
Zato stále rezonuje. Pýtame sa, kde skončilo zopár neprehľadne investovaných miliónov z tých tristo, a naopak, čudujeme sa, že niektoré kultúrne inštitúcie, na ktoré sa, na rozdiel od iných mamutích, s peniazmi pozabudlo, majú vďaka summitu a vzniknutým dlhom neistú existenciu.
Tiež je nám ľúto, že už v meste nemáme k dispozícii "toľko" pohotovostných vozidiel s mobilným dispečingom, defibrilátormi s telemetrickým prenosom a operačné zariadenia a tímy chirurgov v najvyššej pohotovosti - len pre nás.
Ale zato vieme o sebe viac. Napríklad, že sme Slovinci, náš prezident je Klaus a amerického prezidenta familiárne poklepkáva po chrbte, zatiaľ čo ten zase poklepkáva zaskočeného ruského a to všetko tu, u nás, a pekne v rukavičkách. Vieme aj, že stačí mať v meste sto policajtov na jedného obyvateľa a kriminalita klesne o 33 percent.
A sme veľkorysí. Nebudeme žalovať mladých Američanov, autorov paródie Eurotrip, že v ich filme je Bratislava zobrazená ako zaostalé, špinavé mesto, kde behajú psy s ľudskými pozostatkami v papuli. Veď film zosmiešňuje celú Európu a čo o nás tvrdí, ani nie je pravda, to mohol vidieť celý svet.
My sa zatiaľ tešíme, že štátom obdarovaný štedrý "darca" prenecháva Hradu 7-miliónovú interiérovú výbavičku, a popritom si v uliciach obzeráme billboardy projektu Hrdinovia a bratia, inšpirovaného šéfmi Bieleho domu a Kremľa. A nad všeličím premýšľame. Možno aj nad tým, prečo nám vlastne nevoňali Bushove veľkolepé historické oblúky ohľadom našich najnovších dejín budovania demokracie.
Veď už Nostradamus prorokoval, že "malá krajina v srdci Európy ukáže svetu cestu". No a tá sa viditeľne začala tichým svetlom sviečok na Hviezdoslavovom. Ale Nostradamus do svojich Centúrií napísal aj niečo oveľa "zábavnejšie", že totiž zo 48. stupňa vyjdú dvaja proroci. Židia a kresťania sa síce domnievajú, že to budú novodobí Mojžiš a Eliáš, ale - čo ak? Čo ak z nej odleteli na Air Force One a Samaljote Nomer Odin?
Bratislava si však napriek tomu naďalej pamaličky tečie históriou popri mútnom Dunaji. Ako keby nič. Len sa bude na svet dívať z väčšej výšky - niekoľkých pamiatkovo bezvadných nižších mrakodrapov.
