FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Rozhodnutie pamiatkarov povoliť na Šancovej ulici firme Istroreal postaviť 22-poschodový mrakodrap namiesto pôvodne plánovaného osemposchodového domu považujú odborníci za prinajmenšom otázne. Od roku 1992 je totiž dotknuté územie pamiatkovou zónou, podmienky jej ochrany upravuje pamiatkový zákon. V takejto zóne treba okrem iného dbať na výškové a priestorové limity, ktoré sú v zákone regulované.
Po dohode na magistráte pamiatkari vydali začiatkom februára kladné stanovisko na stavbu.
"Pamiatkari svojím rozhodnutím zákon nemôžu obísť, o zrušení pamiatkovej zóny môže rozhodnúť len ministerstvo kultúry," hovorí advokát Tomáš Kamenec.
Ako ďalší problém vidí to, že argumentácia pamiatkarov vysvetľujúca povolenie sa z veľkej časti opiera o návrh územného plánu mesta. "Nie je prípustné, aby sa orgány štátnej správy opierali o návrh čohokoľvek. Plán sa môže ešte meniť pri schvaľovaní mestským zastupiteľstvom, pozmeniť ho môže aj samotná exekutíva, magistrát," dodal Tomáš Kamenec. Povolenie krajských pamiatkarov môže ešte zrušiť Pamiatkový úrad SR alebo ministerstvo kultúry. Podľa našich informácií sa však proti nemu zatiaľ nikto neodvolal.
Krajský pamiatkový úrad povolil zvýšenie strednej časti z osem na dvadsaťdva poschodí minulý mesiac. Svoje rozhodnutie zdôvodnil predchádzajúcim rokovaním medzi zástupcami samosprávnych orgánov, investorom a projektantom, kde spoločnosť Istroreal prišla s návrhom na 22-poschodovú dominantu.
Podľa riaditeľa úradu Petra Jurkoviča bolo pre pamiatkarov dôležité, že v druhej polovici roka 2004 bol predložený na pripomienkovanie návrh nového územného plánu mesta, ktorý by mal definovať aj zásady umiestňovania výškových budov.
Pamiatkari vyhlásili, že vydajú kladné rozhodnutie, ak sa magistrát záväzne vyjadrí, že stavba je v súlade s koncepciou rozvoja mesta v lokalizácii a výškovom zónovaní takýchto budov. Magistrát, ktorý súhlasil už aj s 34-podlažnou budovou, takéto vyjadrenie vydal.
Rozhodnutie pamiatkarov povoliť pri budove Ymca vežiak s 22 nadzemnými podlažiami sa nezdá ani architektom-akademikom. "Je to neskutočné, ako sa v Bratislave verejne porušujú zákony. Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu prekročil svoje právomoci. Ale aj magistrát - lebo jeho podklad je zrejme v rozpore s požiadavkami pamiatkovej zóny. Riaditeľ Jurkovič by mal podať návrh na zrušenie pamiatkovej zóny, aby potvrdil svoje rozhodnutie," myslí si profesor architektúry Bohumil Kováč.
Boj okolo mrakodrapu
Firma Istroreal stavia v susedstve bývalého kina Ymca polyfunkčný komplex, podľa pôvodného stavebného povolenia má jeho najvyššia súčasť mať výšku osem poschodí.
Počas výstavby spoločnosť plány zmenila a rozhodla sa tu postaviť 34-podlažný mrakodrap. Tento zámer narazil na ostrý odpor obyvateľov z okolia, ktorí poukázali na viacero nezrovnalostí so zákonom.
Pod nesúhlasnú petíciu sa podpísalo vyše šesťsto ľudí a niekoľko desiatok známych osobností.
Realitná kancelária ponúkala byty aj na poschodiach, ktoré ešte neboli schválené.
Staromestský stavebný úrad zatiaľ povolenie na zmenu nevydal, jedným z posledných dokumentov, ktoré musel stavebník predložiť, bol súhlas pamiatkarov. Tí boli dlho proti výstavbe výškovej budovy, podľa ich pôvodnej argumentácie sa sem mrakodrap z hľadiska viacerých urbanistických princípov vôbec nehodí.
Po dohode na magistráte pamiatkari vydali začiatkom februára kladné stanovisko k 22-podlažnej dominante. Keďže Istroreal už má všetky potrebné náležitosti k dispozícii, vydaniu stavebného povolenia na mrakodrap prakticky nič nebráni.
VIZUALIZÁCIA - ISTROREAL
Na Šancovej ulici pravdepodobne vyrastie 22-poschodový vežiak. Stavebníkovi sa totiž podarilo získať súhlasné stanovisko pamiatkarov, ktorí boli dosiaľ proti. Jeho legitimitu však niektorí odborníci spochybňujú. Na obrázku je vizualizácia mrakodrapu po dokončení (na snímke hore).
Šancová bola dosiaľ ulicou s pomerne rovnomernou zástavbou, domy tu majú šesť až osem podlaží. Prvým narušením je 13-poschodová budova železníc v dolnej časti Predstaničného námestia. Mrakodrap, by bol však oveľa vyšší a radikálne by zmenil aj pohľad na Šancovú zo Slavína (na snímke dole).
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Autor: MARTIN KÓŇA
